|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
30. októbra 2007
Vyhlásenia bosnianskych Srbov aj Koštunicu sú znepokojujúce
Minister zahraničných vecí Ján Kubiš rozhodne odmieta úvahy o rozpade Bosny a Hercegoviny (BaH). Na tlačovej besede po rokovaní s macedónskym partnerom Antoniom Milošoskim v Bratislave vyhlásil, ...
Zdieľať
BRATISLAVA 30. októbra (WEBNOVINY) - Minister zahraničných vecí Ján Kubiš rozhodne odmieta úvahy o rozpade Bosny a Hercegoviny (BaH). Na tlačovej besede po rokovaní s macedónskym partnerom Antoniom Milošoskim v Bratislave vyhlásil, že po vojne na Balkáne, ktorá obzvlášť postihla Bosnu, a po Daytonskej a Parížskej mierovej dohode to považuje za nemiestne. Kubiša znepokojujú vyhrážky politikov Republiky srbskej (RS), ktorí v reakcii na reformy medzinárodného správcu Miroslava Lajčáka hrozia znefunkčnením štátu. Rovnako je znepokojený pozíciou Srbska, najmä premiéra Vojislava Koštunicu, ktorý po prvýkrát spojil situáciu v Republike srbskej so situáciou okolo Kosova. Kubiš podporil Lajčáka a zdôraznil, že dal impulz politikom, ktorí dva roky stáli na mieste a neboli schopní urobiť kroky umocňujúce BaH podpísanie asociačnej a stabilizačnej dohody s Európskou úniou.
Slovenský diplomat Lajčák prevzal funkciu 1. júla s odhodlaním pomôcť Bosne z politickej krízy a opäť naštartovať jej cestu do EÚ. Dohodu o spoločnej nepolitickej polícii, ktorú v lete očakával do niekoľkých dní, nanajvýš týždňov, sa podarilo uzavrieť až túto nedeľu. Reformou fungovania spoločnej vlády Bosniakov, Srbov a Chorvátov rozhneval bosnianskych Srbov. Na pondelkovej demonštrácii ho označili za diktátora. Bosnianskosrbský premiér Milorad Dodik varoval, že vyvolajú politickú krízu odchodom do opozície a znefunkčnia tak vládu. Vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby Lajčákovu funkciu zrušilo. Kampaň proti Lajčákovi začal aj srbský premiér Koštunica a jeho nacionalistickí stúpenci. Naznačili, že ak prídu o Kosovo, pôjdu pomôcť srbským bratom v Bosne. Stúpenci exprezidenta Slobodana Miloševiča vyhlásili, že ak Kosovo získa nezávislosť, Srbsko uzná Republiku srbskú v BaH. "Referendum v Republike srbskej o jej pripojení k Srbsku je neodvratné," vyhlásil Tomislav Nikolič, líder srbských ultranacionalistov s čoraz väčším vplyvom.
"Po tragédii, ku ktorej došlo v 90-tych rokoch na Balkáne, hlavne v Bosne a Hercegovine, a po tom, ako aj medzinárodné spoločenstvo odobrilo daytonskú a parížsku mierovú dohodu, ktorá znova potvrdila Bosnu a Hercegovinu v tej konštrukcii, aká je, bolo by asi nemiestne, aby sa špekulovalo na tému nejakých vyhlásení nezávislosti alebo referend pokiaľ ide o Republiku srbskú. Slovensko ako člen medzinárodného spoločenstva trvá na princípoch, ktoré ležia v osnove daytonsko-parížskych dohôd," odkázal Kubiš do Banja Luky, centra RS, aj do Belehradu.
Lajčákova reforma centrálnej vlády má zefektívniť jej fungovanie. Základom je zmena, po ktorej by jej rokovania ministri nemohli blokovať tým, že neprídu. Medzinárodného správcu čaká ešte najťažšia úloha - dohoda o novej ústave BaH, ktorá nahradí povojnovú. Problémom sú rozdielne pohľady troch ústavných etník - Srbov, Bosniakov (moslimov) a Chorvátov. Federálnu BaH tvorí Republika srbská a moslimsko-chorvátska Federácia Bosna a Hercegovina, oddelené nárazníkovou zónou. BaH je podľa Lajčáka najdrahším štátom, pokiaľ ide o výdavky na správu v pomere k HDP. Reforma jej spravovania je nevyhnutná. Zmena ústavy neprešla vlani parlamentom o dva hlasy. Nasledovala stagnácia a ochladenie atmosféry. Lajčák v rozhovore pre SITA pred nástupom do BaH zdôraznil, že doterajšia ústava je vojnová a po 12-tich rokoch potrebuje zmenu. Názory sú však rôzne, až po tendencie rozpadu bosnianskej federácie. Rozpad Bosny a Hercegoviny nepripúšťa.
SITA