Vycvičený psík nie je rodine na ťarchu

Ak už viete, že vaše dieťa „uprosí Ježiška“, aby mu doniesol pod stromček psa, ba zabezpečili ste si už v chovnej stanici aj vhodné šteniatko, je najvyšší čas oboznámiť budúceho „pána“ so zásadami výcviku. Mali by ich, pochopiteľne, ovládať všetci členovia rodiny, pretože zmätok v poveloch vnesie zmätok aj do zvieracej dušičky a namiesto poslušného psíka budeme mať doma neurotika.

Rozkaz a pochvala
Kým dieťa máme vychovávať pozitívnymi informáciami a príkladom, na psa musíme od začiatku nekompromisne volať „Nesmieš!“. Ak pes počúvne, pochválime ho priateľským tónom. Na tón hlasu sú psi veľmi citliví a vlastne ten im signalizuje obsah rozkazu.
Najdôležitejšie po kúpe šteniatka je navyknúť ho na hygienické úkony. Takmer s istotou môžeme počítať, že telesné potreby pocíti po každom kŕmení a napájaní, preto ho vždy potom vynesieme na stále miesto do záhrady alebo na balkón, kde mu vystelieme jeden kútik novinami, a keď urobí úkon, pochválime ho.
Ak šteniatko urobí potrebu v byte a nepristihneme ho bezprostredne pri čine, nesmieme ho vyhrešiť či nebodaj zbiť, pretože nebude chápať dôvod. Postihnuté miesto dezinfikujeme špeciálnym odpudzujúcim prostriedkom z chovateľského obchodu, aby ho psík podľa pachu nezačal považovať za svoje WC. Ak ho pri čine prichytíme, znovu použijeme prísny povel Nesmieš! Okamžite ho vynesieme na určené miesto a keď vykoná potrebu, dôsledne ho pochválime. Ak budeme vo výcviku dôslední, do šiestich mesiacov bude psík spoľahlivo čakať, kým ho zoberieme na prechádzku, kde si vybaví potrebné, prípadne sa sám začne prechádzky domáhať.
Sadnúť a ľahnúť na povel v zásade učíme psa až od veku asi pol roka, ale príkaz Sadni! môžeme vyslovovať pri predkladaní misky s jedlom už skôr. Na pochopenie rozkazu jemne pritlačíme psíka v oblasti panvy. Ak počúvne, pochválime ho, ale ak sa bráni, nikdy ho netrestáme odopretím potravy, z čoho by mal v hlave iba zmätok. Dlhšie si bude pes zvykať na povel Ku mne!, ktorý je nevyhnutný pri prechádzkach v prírode, kde psa púšťame z vôdzky, aby sa vylietal. Pred povelom vyslovíme aj jeho meno, na ktoré je už zvyknutý.

Zostaň! a Ku mne!
Výcvik začneme s použitím navíjacej vôdzky, pretože spočiatku bude treba psa k sebe pritiahnuť. Po povele Ku mne! a príchode psa k pánovi musí vždy nasledovať odmena v podobe maškrty. Ďalším základným cvikom je Daj! Spočiatku budeme musieť hravému psíčaťu predmet z papuľky vybrať tak, že mu zdvihneme prstami hornú čeľusť hneď za špicákmi, a aj keď to odovzdanie predmetu nebolo dobrovoľné, psa pochválime. Trpezlivé opakovanie tohto cviku má stopercentný výsledok. Navíjacia vôdzka je potrebná aj pri cviku Zostaň! Najprv prikážeme psovi, aby si sadol (to už musí vedieť), potom dáme príkaz Zostaň!, a pomaly od neho cúvame. Ak sa rozbehne za nami, celý cvik trpezlivo opakujeme. Ak už ostáva na mieste, zavelíme Ku mne! a dáme mu odmenu. Časom vykonávame tento cvik bez vôdzky a na čoraz väčšiu vzdialenosť. S nácvikom chôdze pri nohe začíname už vo veku šteňaťa od troch do štyroch mesiacov. So psíkom na krátkej vôdzke a pri našej ľavej nohe pomaly kráčame a ak zaostáva, predbieha alebo vybočuje, pritiahneme ho a zavelíme K nohe! S výcvikom šteňa nesmieme trápiť dlhšie ako 15 minút, a potom ho necháme pobehať. Veľmi dobre sa tento cvik učí tak, že kráčame popri múre alebo inej bariére vľavo od nás.
Zvládnuť tento základný výcvik môže bez problémov  každý pes a cvičiteľom môže byť aj dieťa, ak vie byť dôsledné, pretože táto podmienka je základom úspechu. Takto vycvičený psík už nebude rodine nikdy na ťarchu a navyše bude pripravený na ďalší, zdokonaľovací výcvik.