Vychádzajú nové knihy o Slovensku a jeho krásach

V rámci edície Kultúrne krásy Slovenska vyšla v roku 2007 ako prvá publikácia Drevené kostoly. Koncom toho istého roka pribudli Najkrajšie mestá, Hrady - najkrajšie zrúcaniny a Technické pamiatky. Najnovšími prírastkami edície sú: Hrady a zámky (Daniel Kollár a Jaroslav Nešpor), Ľudová architektúra (Viera Dvořáková), Kaštiele (Ján Lacika) a Skanzeny (Iveta Zuskinová). Výber hradov a zámkov vychádzal podľa slov Daniela Kollára z predchádzajúcej knihy Hrady - najkrajšie zrúcaniny. Ako povedal, pri jej zostavovaní mali jednoduchšiu úlohu. Keď si totiž stanovili kritériá, že sa zamerajú na stavby, ktoré sú "pekne zrekonštruované", a v ktorých sídlia múzeá, takže ich návšteva má poznávací a náučný charakter, dostali sa k číslu dvadsať. Publikácia sa snaží byť i turistickým sprievodcom a jej cieľom je poskytnúť čitateľom komplexnú predstavu ešte pred návštevou pamiatky. Texty dopĺňajú povesti, príbehy a legendy, nechýbajú dobové ilustrácie, staré pohľadnice, pôdorysy, mapy a súčasné fotografie. Na publikáciu o hradných zrúcaninách voľne nadväzuje aj kniha Kaštiele. Jej autor Ján Lacika prezradil, že do nej zaradili tri kategórie stavieb - také, ktoré by podľa neho mohli byť vzorom ako by mali zrekonštruované pamiatky vyzerať. Také, ktoré síce prešli zmenou, ale sú zrekonštruované a sú z nich napríklad ubytovacie zariadenia a napokon neobišli ani "tie, ktoré čakajú, aby sa s nimi niečo urobilo". Do posledne menovanej kategórie podľa jeho slov zaradili kaštiele, ktorých rekonštrukciu považujú za najdôležitejšiu. Príkladom je kaštieľ v Holíči. V publikácii Ľudová architektúra nájdu čitatelia 32 lokalít vidieckeho charakteru. Ambíciou bolo, podľa slov autorky Viery Dvořákovej, na toto dedičstvo upozorniť verejnosť. V knihe sa rozhodli poukázať na krásy ľudovej architektúry, ktoré je ešte možné vidieť, no ako poznamenala, je predpoklad, že niektoré z nich v budúcnosti zaniknú. Najväčší priestor venovali lokalitám, ktoré sú Pamiatkovými rezerváciami ľudovej architektúry. Druhú kapitolu tvoria vidiecke pamiatkové zóny. Publikácia Skanzeny čitateľom približuje desať múzeí v prírode. Podrobnú charakteristiku na záver dopĺňa kapitola o súčasnom živote v nich a o podujatiach, ktoré sa v nich konajú počas roka. Autorka Iveta Zuskinová neobišla ani lokality, ktoré majú snahu stať sa ďalšími múzeami v prírode na Slovensku s týmto štatútom.

Prvým titulom edície Prírodné krásy Slovenska sa v roku 2007 stali Najkrajšie vrchy. Druhou publikáciou boli Najvyššie vrchy, v roku 2008 pribudli Kamene a najnovšie Stromy (Pavol Hanzel a Kliment Ondrejka). Čitatelia v nej nájdu stromy z Katalógu chránených stromov, ktoré autori doplnili o víťazov a finalistov súťaže Strom roka.

Prvou knihou z edície Na starých pohľadniciach bola publikácia Trenčín z roku 2004. V roku 2006 vyšli tituly Levice a Nitra. Od roku 2007 sa súčasťou edície stali Trnava a Vysoké Tatry, v roku 2008 tituly Žilina a Rimavská Sobota. Najnovšími prírastkami sú Bratislava (Ján Lacika), Banská Štiavnica (Ivan Herčko), Stredné Považie (Ján Hanušin) a Príroda Tatier (Ivan Bohuš, ml.).

V súčasnosti vydavateľstvo podľa svojej internetovej stránky www.dajama.sk pripravuje publikáciu Archeologické pamiatky, ktorá doplní edíciu Kultúrne krásy Slovenska a Národné parky z edície Prírodné krásy Slovenska. Čitatelia sa ale môžu tešiť aj na Stredoveké kostoly, Pamiatky UNESCO, Historické parky a záhrady, Chránené krajinné oblasti, Prírodné rezervácie, Chránené stromy a Vodu. V edícii Na starých pohľadniciach v budúcnosti vyjdú napríklad publikácie o Strednom Pohroní, Liptove, Spiši, Bardejove, Levoči, Spišskej Novej Vsi alebo Liptovskom Mikuláši.

(SITA)