Vychádza kniha o Jozefovi Bednárikovi

 

Bednárik bol známy nielen láskou k umeniu, ale aj k jedlu. Niekedy to však poriadne preháňal. „Pracovné tempo mal vražedné, životosprávu hrôzostrašnú. Spával tri hodiny denne a vstával o piatej ráno. Počas skúšok nikdy nejedol, aby sa mu nechcelo spať. V nedeľu urobil mäsový deň. Jedol všetko, klobásky, slaninu, bôčik a hovorieval, že keď do pekla, tak na dobrom koni,“ prezradila vo svojej knihe Jozef Bednárik spisovateľka Andrea Coddington. Bednárika okrem nadváhy trápila aj silná cukrovka, bolesti chrbtice, kĺbov a vysoký krvný tlak. Ani to mu však nezabránilo, aby si doprial, čo mu chutilo.

„V ničom nemal mieru. Predovšetkým nie vo fázach obžerstva alebo diétovania. Keď jedol, tak veľa a všetko, keď chcel schudnúť, tak žil zo vzduchu,“ dočítate sa ďalej v knihe, ktorá otvorene odkrýva umelcove neresti. „Za život zjedol hádam tonu umelého sladidla - dával si ho do polievky... a dal si ho aj do červeného vína, keď si ako prvý Slovák pripíjal v Monaku s Grace Kellyovou,“ dodáva autorka A.Coddington.

Čo možno neviete, Bednárik bol veľký trémista. „Do istej miery mal v sebe enormnú zodpovednosť spojenú s večnou snahou dostať zo seba to najlepšie. Stále hovoril, že si nemôže dovoliť žiadny prešľap, pretože pochádza z malej dediny a jeho mama a tato musia byť na syna hrdí, nie sa hanbiť,“ dodáva A.Coddington.

Kniha Jozef Bednárik vychádza takmer presne na deň rok po jeho smrti (J.Bednárik zomrel 22. augusta). Vo štvrtok 21.augusta pokrstia túto knihu v bratislavskom hoteli Kempinski jeho kolegovia a herecké hviezdy Milka Vášáryová, Eva Pavlíková, Marián Slovák, Eva Matejková a Viktor Horján. Večerom bude sprevádzať Zdena Studenková, zahrá Andrea Zimányiová.

V knihe nájdete množstvo zaujímavostí a pikošiek zo života obľúbeného Béďu. Napríklad:

Zveroval sa len denníkom
Ani najbližšej rodine sa nezveroval so svojím súkromím. Jeho partnerom za múrmi bytu boli denníky. Dokonale si dokumentoval život, písal si, čo jedol, ako to chutilo. Písal si, s kým sa stretol a čo si o ňom myslí. Písal si, o čom sníva a čo ho čaká. Aj keď prišiel domov neskoro, unavený a hladný, vždy si čiernou fixkou do denníka zaznamenal svoj deň.

Objavil Hůlku
Draculu obdivuhodne stvárnil operný spevák z Mestského divadla v Ústí nad Labem Daniel Hůlka. Ich vzťah bol turbulentný, hádali sa, raz tiekli nervy jednému, raz druhému. Keď sa Hůlka dal vyprovokovať, nadával Bednárikovi najnevyberanejšími spôsobmi. Potom, keď už sa slová nedali vziať späť, ho jeho nekontrolovateľné výstupy mrzeli.
„Prišiel som za ním a ospravedlnil som sa mu.“
Beďo ho odpoveďou prekvapil: „Dane, nie. Ja som režisér, ja sa ti ospravedlňujem, ty si umelec. Ty máš právo vypeniť. Ja som tu na to, aby sa to nestalo.“
Obdobie skúšania Draculu bolo pre dovtedy pomerne neznámeho Hůlku rýchlokurzom herectva od Bednárika.
Keď si Dan myslel, že už by bol spokojný aj tamten hore, Bednárik len kričal: „Chodíš, akoby si mal namiesto nôh žehličky, ty kokotia hlava jedna...“

Zvláštna pochvala
Monika Absolonová bola v pôvodnom Draculovi až treťou alternantkou.
Mladá a plachá, väčšinou stála bokom.
„Mona, a čo si ty na osemdesiatej premiére v Hornej Dolnej?“
„Nie, neviem, čo mám robiť.“
„No tak keď sa to naučíš, tak sa vráť. Lebo takto nedostaneš premiéru ani v Užhorode.“
Aj v prípade Absolonovej sa akoby z náhody stala diva. Musela zo dňa na deň naskúšať nymfu.
Beďo prišiel za ňou s nečakanou pochvalou: „Mona, ty si ozajstná hviezda. Hovno si vedela, ale tvárila si sa ako cárovná!“
Ako Absolonová sama hovorí, boli momenty, keď mala blízko k rituálnej samovražde.