Výbor SOV sa zaoberal zákonom o športe, zhodol sa na pripomienkach

SUMÁR PRIPOMIENOK VÝKONNÉHO VÝBORU SOV K NÁVRHU ZÁKONA O ŠPORTE
1) VV SOV považuje návrh zákona za nadmerne rozsiahly. Rozsah zákona so 133 paragrafmi a s viacerými obsiahlymi prílohami je obrovský, čo je kontraproduktívne a zbytočné. Každá budúca novelizácia ktoréhokoľvek z množstva paragrafov by si vyžadovala schvaľovanie v parlamente, čo je pomerne dlhodobý a komplikovaný proces.

2) Návrh zákona sa snaží podrobne riešiť aj problematiku, ktorá by mala byť riešená v samostatných právnych normách – na ne by mal zákon len stručne odkazovať. Z nich niektoré nemusia mať až právnu silu zákona.

3) VV SOV upozorňuje, že samostatnými právnymi normami by bolo vhodné kodifikovať predovšetkým riešenie sporov v športe, zriadenie stáleho športového arbitrážneho súdu, disciplinárne konanie a boj proti dopingu.

4) V súčasnosti platná legislatíva umožňuje zriadenie rozhodcovského súdu aj v oblasti športu, preto nie je potrebné riešiť túto problematiku v rámci zákona o športe. Prax je pritom taká, že športové subjekty nevyužívajú ani súčasnú možnosť zriadenia vlastných rozhodcovských súdov. Športové arbitrážne súdy, ktoré existujú v zahraničí, sú zväčša samofinancované. Ich chod sa hradí z poplatkov, ktoré platia účastníci sporov. Takto funguje aj medzinárodný Športový arbitrážny súd (CAS) v Lausanne. Nie je vhodné, aby národný športový arbitrážny súd zriaďoval štátny orgán. VV SOV to považuje za neprijateľné zasahovanie štátu do autonómie športu.

5) V súvislosti s bojom proti dopingu VV SOV upozorňuje, že Medzinárodná antidopingová agentúra (WADA), ktorej spoluzriaďovateľmi sú vlády signatárskych krajín vrátane slovenskej, pravidelne vydáva inovovaný Svetový antidopingový kódex. Ten je záväzný pre všetky krajiny i pre všetky športové subjekty v nich pôsobiace. Z tohto dôvodu by problematika boja proti dopingu mala byť riešená v samostatnom právnom predpise, na ktorý by sa zákon o športe mal iba odvolávať. Tento samostatný právny predpis by mal automaticky akceptovať všetky budúce novelizácie Svetového antidopingového kódexu.

6) Niektoré opatrenia v návrhu zákona o športe nie sú podstatné pre fungovanie športu v Slovenskej republike. Ide napríklad o jednotný disciplinárny poriadok, alebo o zriadenie funkcie kontrolóra v športových spolkoch. Navrhované opatrenia a príkazy nezohľadňujú objektívnu realitu a sú ťažko realizovateľné v praxi. Jednak pokiaľ ide o nároky na administratívnu agendu a jednak o ich finančnú náročnosť. Týka sa to predovšetkým tzv. menších zväzov a ďalších športových subjektov, ktorých je pritom veľká väčšina. VV SOV na účel zlepšenia kontroly skôr odporúča posilnenie kontrolných subjektov v štátnych orgánoch, teda aby štát neprenášal svoju úlohu na plecia športových subjektov.

7) Dennodenný život športových subjektov priamo ovplyvňuje model rozdeľovania štátnych dotácií. V súčasnosti platný vzorec na výpočet výšky dotácií považuje VV SOV za neobjektívny. Výrečne to ilustruje skutočnosť, že práve tie olympijské športy, ktoré sú na Slovensku dlhodobo najúspešnejšie (vodný slalom, rýchlostná kanoistika, športový streľba, biatlon) dostávajú napriek vysokej úspešnosti na základe vzorca výrazne nižšie dotácie, než v minulosti, čo sa v súčasnosti kompenzuje výnimkami. Súčasný vzorec nezohľadňuje ani celkový význam tzv. základných športov (atletika, plávanie, gymnastika, lyžovanie) pre ostatné odvetvia.

8) VV SOV vyjadruje presvedčenie, že riešiť rozdeľovanie štátnych dotácií cez jediný matematický vzorec je subjektívne a zavádzajúce. Je potrebná diferenciácia, ktorá by zohľadnila popularitu, rozšírenosť, podmienky a úspešnosť, t. j. celkový spoločenský význam jednotlivých športov v slovenskej realite. VV SOV odporúča osobitne riešiť dotácie pre futbal a ľadový hokej, ktoré predstavujú svetový, resp. slovenský fenomén, ďalej osobitne pre kolektívne olympijské športy, osobitne pre individuálne olympijské športy a osobitne pre ostatné športy.

9) VV SOV zásadne nesúhlasí, aby zákon percentuálne určoval, na ktoré oblasti a koľko majú športové zväzy vyčleniť zo svojich rozpočtov, resp. zo štátnej dotácie. Je to v príkrom rozpore s filozofiou zákona, ktorá deklaruje pre športové subjekty väčšiu voľnosť pri nakladaní s finančnými prostriedkami výmenou za transparentnosť.

10) Dôležitá a vážna je aj otázka ďalších zdrojov na šport. VV SOV zastáva názor, že by mali slúžiť ako doplnkové financie na saturáciu objektívnych potrieb športového hnutia pri napĺňaní jeho spoločenského poslania. To by sa malo diať pod kontrolou štátu, ale pri štátnom rešpektovaní rozhodovacej právomoci športových subjektov.

11) VV SOV pripomína, že na 69. valnom zhromaždení Organizácie spojených národov v New Yorku bola v novembri 2014 konsenzuálne prijatá deklarácia VZ OSN, ktorá podporila nezávislosť a autonómiu športu, ako aj misiu Medzinárodného olympijského výboru (MOV) pri vedení olympijského a športového hnutia. VZ OSN zároveň deklarovalo, že OSN uznáva Olympijskú chartu. Slovenský olympijský výbor je povinný riadiť sa Olympijskou chartou, na ktorú sa odvoláva aj samostatný zákon. V zmysle vyššie uvedeného si dovoľujeme požiadať, aby špecifiká športu a jeho autonómia boli rešpektované vo všetkých oblastiach návrhu zákona, ako aj v praxi.