|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
14. novembra 2014
Výberový prehľad medzníkov v oblasti privatizácie v ČSFR a v SR
Jednou z kľúčových udalostí, ktoré ovplyvnili československú, neskôr slovenskú ekonomiku a rozvoj finančných trhov po páde komunizmu v roku 1989, bola zmena vlastníckych vzťahov k výrobným ...
Zdieľať
Foto: TASR
Bratislava 14. novembra (TASR) - Jednou z kľúčových udalostí, ktoré ovplyvnili československú, neskôr slovenskú ekonomiku a rozvoj finančných trhov po páde komunizmu v roku 1989, bola zmena vlastníckych vzťahov k výrobným podnikom a obchodom, za ktoré od roku 1948 niesol zodpovednosť štát.Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) rozhodla, že časť majetku štátu sa do súkromných rúk prevedie kupónovou privatizáciou.
Základnou myšlienkou kupónovej privatizácie bola rýchla transformácia štátnych podnikov na akciové spoločnosti. Išlo o to, odovzdať ich akcie obyvateľstvu nie za peniaze, ale za tzv. investičné kupóny.
Každý občan nad 18 rokov mal nárok na kupónovú knižku, v ktorej boli šeky na tisíc bodov. Za účasť v privatizačnom procese zaplatili ľudia symbolických tisíc korún československých (Kčs).
Výberový prehľad najvýznamnejších medzníkov v oblasti privatizácie v ČSFR a v Slovenskej republike:
5. septembra 1991 - Vláda ČSFR rozhodla o vydávaní a použití investičných kupónov. Na privatizáciu na federálnej úrovni schválila 52 podnikov. Najdôležitejšou legislatívnou formou pre privatizácie v bývalej ČSFR sa stal zákon z roku 1991 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.
1. novembra 1991 - Začala sa registrácia občanov do prvej vlny kupónovej privatizácie.
14. mája 1992 - Začala sa samotná kupónová privatizácia, prebiehala do Vianoc 1992.
Do prvej vlny kupónovej privatizácie sa v Českej republike (ČR) zaregistrovalo 5.942.851 občanov, v SR to bolo 2.579.327 občanov. Na jedného držiteľa investičných kupónov pripadal v prvej vlne kupónovej privatizácie majetok v účtovnej cene približne 35.000 Kčs.
Z Fondu národného majetku (FNM) ČR bol do prvej vlny kupónovej privatizácie vyčlenený majetok v hodnote 206.424.419.000 Kčs a z FNM SR 90.111.742.000 Kčs. V ponuke boli akcie 1491 podnikov, z toho 504 slovenských.
1. januára 1993 – Vznikla samostatná Slovenská republika.
17. februára 1994 - Národná rada (NR) SR schválila novelu zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby a odštartovala tzv. veľkú privatizáciu.
5. septembra 1994 - Začala sa registrácia kupónových knižiek pre druhú vlnu kupónovej privatizácie.
18. novembra 1994 – Ukončila sa registrácia investičných fondov pre účasť v druhej vlne kupónovej privatizácie.
30. novembra 1994 – Ukončená bola registrácia kupónových knižiek. Do druhej vlny kupónovej privatizácie sa v SR zaregistrovalo 3.428.419 záujemcov.
14. decembra 1994 - Rozhodnutím ministra financií SR došlo k zrušeniu termínu začatia predkola druhej vlny kupónovej privatizácie a bolo odložené na neurčito.
12. júla 1995 - Národná rada (NR) SR schválila novelu zákona o prevode majetku štátu na iné osoby. Kupónovú privatizáciu na jej základe nahradila dlhopisová metóda.
28. júla 1995 – Prezident SR Michal Kováč vrátil novelu parlamentu na opätovné prerokovanie.
6. septembra 1995 – Poslanci NR SR prelomili veto prezidenta SR a opätovne schválili novelu privatizačného zákona. Po tomto rozhodnutí parlamentu bol prezident SR povinný uvedený zákon podpísať.
5. septembra 1991 - Vláda ČSFR rozhodla o vydávaní a použití investičných kupónov. Na privatizáciu na federálnej úrovni schválila 52 podnikov. Najdôležitejšou legislatívnou formou pre privatizácie v bývalej ČSFR sa stal zákon z roku 1991 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.
1. novembra 1991 - Začala sa registrácia občanov do prvej vlny kupónovej privatizácie.
14. mája 1992 - Začala sa samotná kupónová privatizácia, prebiehala do Vianoc 1992.
Do prvej vlny kupónovej privatizácie sa v Českej republike (ČR) zaregistrovalo 5.942.851 občanov, v SR to bolo 2.579.327 občanov. Na jedného držiteľa investičných kupónov pripadal v prvej vlne kupónovej privatizácie majetok v účtovnej cene približne 35.000 Kčs.
Z Fondu národného majetku (FNM) ČR bol do prvej vlny kupónovej privatizácie vyčlenený majetok v hodnote 206.424.419.000 Kčs a z FNM SR 90.111.742.000 Kčs. V ponuke boli akcie 1491 podnikov, z toho 504 slovenských.
1. januára 1993 – Vznikla samostatná Slovenská republika.
17. februára 1994 - Národná rada (NR) SR schválila novelu zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby a odštartovala tzv. veľkú privatizáciu.
5. septembra 1994 - Začala sa registrácia kupónových knižiek pre druhú vlnu kupónovej privatizácie.
18. novembra 1994 – Ukončila sa registrácia investičných fondov pre účasť v druhej vlne kupónovej privatizácie.
30. novembra 1994 – Ukončená bola registrácia kupónových knižiek. Do druhej vlny kupónovej privatizácie sa v SR zaregistrovalo 3.428.419 záujemcov.
14. decembra 1994 - Rozhodnutím ministra financií SR došlo k zrušeniu termínu začatia predkola druhej vlny kupónovej privatizácie a bolo odložené na neurčito.
12. júla 1995 - Národná rada (NR) SR schválila novelu zákona o prevode majetku štátu na iné osoby. Kupónovú privatizáciu na jej základe nahradila dlhopisová metóda.
28. júla 1995 – Prezident SR Michal Kováč vrátil novelu parlamentu na opätovné prerokovanie.
6. septembra 1995 – Poslanci NR SR prelomili veto prezidenta SR a opätovne schválili novelu privatizačného zákona. Po tomto rozhodnutí parlamentu bol prezident SR povinný uvedený zákon podpísať.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR