Výberový chronologický prehľad kongresov strany Sloboda a Solidarita

Bratislava 18. apríla (TASR) - Riadny kongres strany Sloboda a Solidarita (SaS) sa uskutoční v sobotu 18. apríla v hoteli Lux, Námestie slobody v Banskej Bystrici.





TASR prináša výberový chronologický prehľad kongresov strany Sloboda a Solidarita (SaS).


Ustanovujúci kongres SaS - 28. marca 2009 - Bratislava

Delegáti kongresu si za predsedu strany zvolili člena prípravného výboru na založenie SaS ekonóma Richarda Sulíka, súčasne zvolili členov Republikovej rady. Kongres SaS podporil ako jednotku na kandidátke pre júnové voľby do Európskeho parlamentu Jána Oravca. Na kongrese bola prítomná aj vtedajšia prezidentská kandidátka Iveta Radičová, ktorá sa osobne poďakovala za podporu v prezidentskej kampani.


1. riadny kongres SaS - 13. marca 2010 - Košice

Delegáti kongresu SaS zaviazali Republikovú radu strany, aby za žiadnych okolností nevstúpila do povolebnej spolupráce so stranou Smer-SD. Predseda SaS Richard Sulík označil za jednu z hlavných úloh strany dostať sa po júnových voľbách 2010 do parlamentu. Ako parlamentná strana chcela SaS prispieť k dekriminalizácii používania marihuany.

2. riadny kongres SaS - 26. marca 2011 - Bratislava

Členovia strany SaS si zvolili nových členov Republikovej rady SaS. Stali sa nimi minister kultúry Daniel Krajcer, šéf poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár, poslanci Martin Chren a Kamil Krnáč. Na programe zasadania bola aj voľba jedného člena rozhodcovskej a dozornej komisie, stal sa ním Radovan Sloboda. Pozvanie na Kongres prijala aj premiérka Iveta Radičová, minister financií Ivan Mikloš (obaja SDKÚ-DS), predseda Mosta-Híd Béla Bugár, predseda OKS Peter Zajac a Dick Roche, viceprezident Strany európskych liberálov a demokratov, ktorej členom je SaS. Z pozvaných na kongrese chýbal Pavol Hrušovský z KDH.

3. riadny kongres SaS - 29. apríla 2012 - Bratislava

Marcové parlamentné voľby 2012 neboli pre stranu Sloboda a Solidarita úspechom, uviedol šéf liberálov Richard Sulík, ktorý nechal hlasovať o dôvere voči svojej osobe, a tú aj získal. Sulíka v tajnej voľbe podporilo 75 percent prítomných delegátov, čo bolo 100 hlasov. SaS má necelých 300 členov. Kongres zvolil aj troch nových členov Republikovej rady, ktorá následne rozhodovala o podpredsedoch strany. Svoju pozíciu v orgáne neobhájil Martin Poliačik, naopak, opätovne uspel Juraj Miškov. Ďalší dvaja noví členovia boli Marián Viskupič a Ľuboš Dojčan.


4. riadny kongres SaS - 16. marca 2013 - Prešov

Richard Sulík zostal na čele SaS. Na ďalšie štyri roky ho do funkcie zvolilo 134 liberálov, ktorí mu v tajnej voľbe na kongrese strany v Prešove dali svoj hlas. Sulíkovho vyzývateľa Jozefa Kollára volilo 121 členov SaS.


5. riadny kongres SaS - 31. mája 2014 - Bratislava

Líder SaS Richard Sulík si praje, aby v marci 2016 vznikla reformná vláda, ktorej budú liberáli súčasťou. Vyhlásil to po Kongrese SaS s očakávaním, že konzervatívne strany začnú efektívne spolupracovať. Uplynulý rok zhodnotil Sulík ako náročný a ako rok sceľovania po odchode časti členov na čele s Jozefom Kollárom. Sulík sa stal 24. mája 2014 vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) čerstvým europoslancom. Delegáti Kongresu zvolili osem nových členov Republikovej rady SaS. Úspešní boli podpredseda strany Ľubomír Galko, poslanec Martin Poliačik, Jana Kiššová a tiež Natália Blahová, Milan Laurenčík, Jana Cigániková, Michal Broska a Radoslav Pavelka. Najviac hlasov získal Galko.




Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR