Výberová chronológia letov raketoplánov a ich krátka história

Bratislava 8. septembra (TASR) - Do vesmíru vyslali svoje raketoplány Spojené štáty americké a jeden aj dnešná Ruská federácia.


TASR prináša výberovú chronológiu letov raketoplánov a ich krátku históriu.

Americké raketoplány - COLUMBIA, CHALLENGER, DISCOVERY, ATLANTIS, ENDEAVOUR

Raketoplán COLUMBIA

12. apríla 1981 - Ako prvý vzlietol do vesmíru americký raketoplán Columbia. Jeho prvá misia trvala do 14. apríla 1981. Columbia bol jediný raketoplán, ktorý sa nikdy nespojil s ISS. Raketoplán absolvoval v priebehu 22 rokov 28 letov do vesmíru.

1. februára 2003 - Tragicky sa skončil let raketoplánu Columbia. Pri návrate zo 16-dňovej vedeckej misie sa stroj nad americkým štátom Texas rozpadol a zhorel v atmosfére. Nehoda si vyžiadala životy 7-člennej posádky. Podľa neskorších vyšetrovaní bolo príčinou tejto tragédie poškodenie tepelného štítu na nábežnej hrane krídla. Trosky raketoplánu sa objavili až v roku 2011 potom, ako sa v dôsledku sucha znížila hladina jazera Nacogdoches na východe Texasu. Niektoré časti raketoplánu padli práve do tohto jazera.

Raketoplán CHALLENGER

4. apríla 1983 - Na svoj prvý let do vesmíru sa vydal americký raketoplán Challenger. Absolvoval celkovo 10 misií.

28. januára 1986 - Začal sa posledný let raketoplánu Challenger. V dôsledku poruchy na tesnení stroj 73 sekúnd po štarte explodoval. Zahynulo všetkých sedem astronautov na palube.

Raketoplán DISCOVERY

30. augusta 1984 - Na prvú vesmírnu misiu vzlietol americký raketoplán Discovery, ktorý sa využíval aj na zásobovacie misie pre ISS. Práve Discovery vyniesol do vesmíru Hubblov vesmírny ďalekohľad. Discovery je raketoplán s najväčším počtom ukončených letov - do vesmíru vzlietol 35-krát.

25. februára 2011 - Discovery sa vydal na svoju poslednú misiu. Okrem posádky a potrebného nákladu priviezol na ISS aj prvého humanoidného robota, 150-kilogramového Robonauta-2. Počas svojej 27-ročnej existencie nalietal Discovery takmer 230 miliónov kilometrov, teda viac ako ktorýkoľvek iný raketoplán v doterajšej histórii.

Raketoplán ATLANTIS

3. októbra 1985 - Začal sa prvý let raketoplánu Atlantis, ktorý trval štyri dni. Raketoplán absolvoval najviac letov k ruskej vesmírnej stanici Mir, po zničení Miru dopravoval astronautov na ISS.

8. júla 2011 - Atlantis odštartoval na svoju poslednú cestu. V Kennedyho vesmírnom centre na Floride pristál 21. júla 2011. Vrátil sa z poslednej vesmírnej misie, ktorá definitívne ukončila 30-ročnú éru raketoplánov NASA. Atlantis so 4-člennou posádkou amerických astronautov sa 19. júla 2011 odpojil od Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Bezproblémové pristátie sa uskutočnilo o 11.57 h SELČ, čo umožnilo priaznivé počasie v okolí floridského Mysu Canaveral, kde raketoplán privítali stovky zvedavcov. Atlantis na svojej poslednej 13-dňovej vesmírnej misii priviezol na ISS vyše štyri tony nákladu a náhradných dielcov, ktoré by mali orbitálnej stanici vystačiť na rok. Ruské, európske a japonské vesmírne lode môžu priviezť na stanicu menšie náklady.

Raketoplán ENDEAVOUR

7. mája 1992 - Na svoj prvý let do vesmíru sa vydal americký raketoplán Endeavour. Premiérový let trval do 16. mája toho roku. Endeavour bol vyrobený ako náhrada za zničený Challenger a stal sa najmladším americkým raketoplánom.

16. mája 2011 - Na svoju poslednú 16-dňovú misiu odštartoval z Kennedyho vesmírneho centra na Floride raketoplán Endeavour.

21. septembra 2012 - Vyradený americký raketoplán Endeavour ukončil svoj definitívne posledný let, keď bezpečne pristál v kalifornskom Los Angeles. Raketoplán tentoraz neletel samostatne, ale bol pripevnený na chrbte Boeingu 747.

12. októbra 2012 - Vyradený americký raketoplán Endeavour sa presúval ulicami Los Angeles do Kalifornského vedeckého strediska, kde sa stal trvalou súčasťou tamojšej expozície. Pre raketoplán tam pripravili nový pavilón, ktorý pre verejnosť otvorili 30. októbra 2012.

V noci absolvoval raketoplán Endeavour na ľahšom ťahači najnáročnejší úsek dvojdňovej 19-kilometrovej cesty ulicami mesta - most Manchester Boulevard Bridge nad medzištátnou diaľnicou číslo 405. Automobilka Toyota, ktorej pickup Toyota Tundra ťahal raketoplán cez uvedený most, si po zaplatení povolenia nafilmovala celú operáciu pre reklamu. Miesto osobitne nasvietila a priniesla aj mikrofóny, aby zachytili zvukovú kulisu. Pre presun raketoplánu museli v Los Angeles vyrúbať asi 400 stromov a dočasne odstrániť stovky stĺpov elektrického vedenia, osvetlenia a niekoľko semaforov. Približne 400 obyvateľov oblasti Inglewood zostalo v dôsledku toho niekoľko hodín bez elektriny. Vyradený raketoplán dopravil do Kalifornie 21. septembra 2012 špeciálne upravený Boeing 747 na svojom chrbte. Raketoplán Endeavour, ktorý bol postavený ako náhrada za havarovaný raketoplán Challenger, v rokoch 1992 - 2011 uskutočnil 25 letov do vesmíru, pričom obletel Zem 4700-krát.

Ruské raketoplány BURAN a PTIČKA

Raketoplán BURAN
15. novembra 1988 - Z kozmodrómu v Bajkonure odštartoval na svoj prvý a súčasne posledný let prvý ruský raketoplán Buran. Na jeho palube nebola posádka, let riadili automaty. Raketoplán pristál po dvoch obletoch Zeme. V roku 1989 sa ešte na chrbte lietadla An-225 ukázal na leteckej šou v Paríži, ale ďalšieho letu sa už nedočkal. Spolu s novou nosnou raketou Energia ho uložili v hangári na kozmodróme Bajkonur. Po rozpade Sovietskeho zväzu prešiel (rovnako ako celý kozmodróm) do vlastníctva Kazachstanu. Po veternej smršti 13. mája 2002 sa strecha hangáru prepadla. Zahynulo pritom osem ľudí a raketoplán spolu s nosnou raketou bol zničený.

Raketoplán PTIČKA
V rokoch 1988-1993 vyrobili v bývalom ZSSR a v Rusku tri prototypy raketoplánov novej série Ptička. Tieto raketoplány do vesmíru nikdy nevzlietli.




Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR