|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 19.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Judita
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
31. augusta 2010
VÚC si neplnia dostatočne svoju hlavnú úlohu
Samosprávne kraje dostatočne nenapĺňajú svoju najdôležitejšiu kompetenciu, ktorou je starostlivosť "o ...
Zdieľať
Predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Milan Belica.
Foto: SITA/Martin Havran BRATISLAVA 31. augusta (WEBNOVINY) - Samosprávne kraje dostatočne nenapĺňajú svoju najdôležitejšiu kompetenciu, ktorou je starostlivosť "o všestranný rozvoj svojho územia". Vyplýva to z trojročného výskumu, na ktorom spolupracoval Karpatský rozvojový inštitút so skupinou expertov venujúcich sa problémom samosprávy.
"Regionálne samosprávy mali plniť úlohu koordinátora a moderátora rozvoja vo svojom regióne, čo bol pôvodný zámer vzniku vyšších územných celkov (VÚC).Tí, ktorí to aplikovali do praxe im však nedali dostatočné nástroje a právomoci, ani netlačili na to, aby to samosprávy naplnili," povedal riaditeľ Karpatského rozvojového inštitútu Andrej Šteiner. Podľa Šteinera zo starostov a primátorov, s ktorými počas výskumu spolupracovali, nenašli ani jedného, ktorý povedal, že VÚC potrebuje. Dôkazom toho, že si samosprávne kraje zatiaľ nezískali dôveru, je podľa Šteinera i účasť voličov vo voľbách. "Po tých ôsmich rokoch môžeme konštatovať, že sa objavil nejaký faktor na trhu verejnej správy, ktorý nie je veľmi uznaný ani zo strany vlády, keďže ho nepozýva k množstvu vecí, ale ani zo strany miest a ďalších partnerov," konštatoval Šteiner.
Podľa Rudolfa Bauera, ktorý na výskume spolupracoval, sa ukazuje, že treba zásadným spôsobom zmeniť nastavenie vonkajšieho rámca pre VÚC. "Potrebné sú predovšetkým legislatívne úpravy v prospech postavenia, definovania právomocí a nástrojov VÚC a zavedenie hodnotenia prínosov a dopadov činností regionálnych samospráv," myslí si Bauer. Hoci legislatívny rámec predpokladá, že samosprávy by mali byť silnými a hlavnými subjektmi, ktoré sú zodpovedné za rozvoj svojho územia a výrazne ovplyvňujú kvalitu a dynamiku procesov na svojom území, analýza podľa Bauera ukázala, že to tak nie je. "Finančná sila regionálnej samosprávy je veľmi nízka na to, aby mohli naplniť to, čo hovorí zákon," povedal Bauer. Nedostatok financií preto znamená, že z vlastného rozpočtu VÚC ide na rozvojové programy a napĺňanie tohto rozvoja z rozpočtu samospráv len málo finančných prostriedkov.
Podľa Bauera a Šteinera je potrebné otvoriť diskusiu, keďže verejný tlak vie presadiť zmeny i na parlamentnej úrovni. Výsledky výskumu preto jeho autori zhrnuli v publikácií "Dobré spravovanie rozvoja regiónov - výzva pre Slovensko" a sériu odporúčaní budú adresovať i vláde. Realizáciu výskumu podporil Nórsky finančný mechanizmus.
SITA
"Regionálne samosprávy mali plniť úlohu koordinátora a moderátora rozvoja vo svojom regióne, čo bol pôvodný zámer vzniku vyšších územných celkov (VÚC).Tí, ktorí to aplikovali do praxe im však nedali dostatočné nástroje a právomoci, ani netlačili na to, aby to samosprávy naplnili," povedal riaditeľ Karpatského rozvojového inštitútu Andrej Šteiner. Podľa Šteinera zo starostov a primátorov, s ktorými počas výskumu spolupracovali, nenašli ani jedného, ktorý povedal, že VÚC potrebuje. Dôkazom toho, že si samosprávne kraje zatiaľ nezískali dôveru, je podľa Šteinera i účasť voličov vo voľbách. "Po tých ôsmich rokoch môžeme konštatovať, že sa objavil nejaký faktor na trhu verejnej správy, ktorý nie je veľmi uznaný ani zo strany vlády, keďže ho nepozýva k množstvu vecí, ale ani zo strany miest a ďalších partnerov," konštatoval Šteiner.
Podľa Rudolfa Bauera, ktorý na výskume spolupracoval, sa ukazuje, že treba zásadným spôsobom zmeniť nastavenie vonkajšieho rámca pre VÚC. "Potrebné sú predovšetkým legislatívne úpravy v prospech postavenia, definovania právomocí a nástrojov VÚC a zavedenie hodnotenia prínosov a dopadov činností regionálnych samospráv," myslí si Bauer. Hoci legislatívny rámec predpokladá, že samosprávy by mali byť silnými a hlavnými subjektmi, ktoré sú zodpovedné za rozvoj svojho územia a výrazne ovplyvňujú kvalitu a dynamiku procesov na svojom území, analýza podľa Bauera ukázala, že to tak nie je. "Finančná sila regionálnej samosprávy je veľmi nízka na to, aby mohli naplniť to, čo hovorí zákon," povedal Bauer. Nedostatok financií preto znamená, že z vlastného rozpočtu VÚC ide na rozvojové programy a napĺňanie tohto rozvoja z rozpočtu samospráv len málo finančných prostriedkov.
Podľa Bauera a Šteinera je potrebné otvoriť diskusiu, keďže verejný tlak vie presadiť zmeny i na parlamentnej úrovni. Výsledky výskumu preto jeho autori zhrnuli v publikácií "Dobré spravovanie rozvoja regiónov - výzva pre Slovensko" a sériu odporúčaní budú adresovať i vláde. Realizáciu výskumu podporil Nórsky finančný mechanizmus.
SITA