Vtipné verše Hugolína Gavloviča prekvapujú nadčasovosťou

Trstená/Bratislava 11. novembra (TASR) - "Človek s jedným slovem mnoho dobrého pokazí, když ho nemúdrým jazykem z úst svojich vyrazí. Divná vec jest; jedno slovo nemá žádnej sily, múže skaziť velkú pevnosť dost v maličkej chvíli", napísal katolícky kňaz a básnik Hugolín Gavlovič, autor významného slovenského barokového poetického diela Valaská škola mravúv stodola. V sobotu 11. novembra uplynie od jeho narodenia 305 rokov.


Martin Gavlovič sa narodil 11. novembra 1712 v Czarnom Dunajci (dnes Poľsko), pochádzal z poľsko-uhorského pohraničia. Od útleho detstva žil v oravskom mestečku Trstená. Roky a miesta jeho štúdií sa dajú rekonštruovať iba čiastočne. Základné vzdelanie získal pravdepodobne v Trstenej, bol žiakom nižšej gramatickej triedy v Žiline. Ďalšie triedy s najväčšou pravdepodobnosťou absolvoval na piaristickom gymnáziu v Ružomberku.

Do františkánskej rehole v Hlohovci vstúpil v roku 1733, prijal rehoľné meno Hugolín. Štúdium teológie v Žiline ukončil v roku 1742. V roku 1744 sa stal členom komunity františkánskeho kláštora v obci Pruské na severozápade Slovenska.

V druhej polovici 18. storočia sa významne podieľal na formovaní slovenskej barokovej a ranoosvietenskej kultúry. Z jeho rozsiahlej rukopisnej tvorby sa zachovala len časť. V dvoch monumentálnych veršovaných skladbách sa sústredil na mravnú nápravu a duchovné zušľachťovanie osobnosti i spoločenstva. Valaská škola mravúv stodola z roku 1755 a Škola kresťanská s veršami zvázaná, k čítání a spívání, i k rozjímání sporádaná z 1758 predstavujú zbierku kladných i záporných príkladov ľudského správania sa v neobyčajne príťažlivej forme pre čitateľa. Vtipné verše prekvapujú nadčasovosťou, akoby Hugolín Gavlovič vykúkal kdesi spoza našich chrbátov aj dnes a glosoval drobné aj väčšie ľudské prehrešky.

Jazykom jeho literárneho diela sú kultivované západoslovenské varianty predspisovnej slovenčiny. Jeho 26 doteraz nevydaných diel sa nachádza v rukopisoch a sú súčasťou archívu Matice slovenskej v Martine.

Dlhodobo trpel pľúcnou chorobou. Počas letných mesiacov sa liečil pobytmi na blízkych salašoch. V obdobiach zlepšenia zdravotného stavu pastoračne vypomáhal v okolitých farnostiach. Posledné roky života (1775-1787) strávil ako dvorný kaplán v šľachtickej rodine Madočániovcov v Horovciach.

Hugolín Gavlovič zomrel 4. júna 1787 v obci Horovce vo veku 75 rokov. Pochovaný je v kláštornej krypte v Pruskom.

Osvietenecký projekt Hugolín Gavlovič: Valaská škola mravúv stodola alebo Uhorský Simplicissimus Daniela Speera a Jána Albrechta - inscenované pásmo sa uskutočnil v druhej polovici osemdesiatych rokov 20. storočia. Projekt bol putovným cirkusom po vybraných slovenských mestách a osvieteneckú poéziu recitoval vtedajší výkvet slovenských hercov - Peter Debnár, Vlado Durdík a Stano Dančiak. Hudobne sa na projekte podieľala skupina Jednofázové kvasenie.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR