Vtáky sa živia škodcami, šíria semená stromov a čistia prírodu

Bratislava 1. apríla (TASR) - Tak, ako iné voľne žijúce živočíchy, aj vtáky sa musia prispôsobiť výrazným zmenám prostredia v dôsledku ľudských aktivít. Niektoré druhy to zvládajú lepšie, iné sa dostali na hranicu vyhynutia, prípadne zo Slovenska úplne vymizli. Prvý apríl je nielen dňom žartov, ale aj dňom, keď si ľudstvo pripomína význam vtákov. TASR o tom informovala Martina Brinzíková Badidová z Ochrany dravcov na Slovensku.


Vtáky majú v prírode nezastupiteľnú funkciu. Živia sa škodcami poľnohospodárskych plodín a lesných porastov, dotieravým hmyzom, šíria semená stromov a rastlín. "Jediným druhom, u ktorého je známa súvislosť so šírením borovice limby, je orešnica perlavá. Tráviacim traktom musia prejsť aj plody hlohu, aby sa týmto spôsobom očistilo semienko. Šírenie hlohu týmto spôsobom zabezpečujú napríklad penice, drozdy čvikotavé či červenkasté, zelienky," informuje Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku. "Viaceré druhy vtákov si s radosťou pochutnávajú na komároch, čím robia ľuďom naozaj veľkú službu. Napríklad jeden pár dážďovníka prinesie v období kŕmenia mláďatám až 20.000 komárov denne," povedal Slobodník. Doplnil, že všetky hmyzožravé druhy vtákov skonzumujú denne asi toľko, koľko sami vážia. V čase hniezdenia sú objemy uloveného hmyzu vyššie.

"Počas kŕmenia mláďat od mája do júla jeden dospelý bocian chytí každý deň asi 40 hrabošov. Bocianí pár tak zachráni počas svojho hniezdenia približne 4800 kilogramov obilia, v čase príprav celej rodiny bocianov na odlet do Afriky to môže byť až jedna tona," tvrdí Slobodník. Pre ďubníka trojprstého je zase pochúťkou známy podkôrny hmyz lykožrút smrekový. Ďubník vyďube pri získavaní potravy a hniezdení do stromu dutiny. Tie potom využije na hniezdenie najmenšia sova na našom území, kuvičok vrabčí, ktorého potravou sú drobné zemné hlodavce ako ryšavky či hrdziaky. "Takúto úlohu plnia všetky naše ďatle - vytvárajú v stromoch domovy pre sýkorky, brhlíky, mucháriky, krutihlavy, škorce," dopĺňa Slobodník.

Dravce často ulovia choré či slabé jedince, mnohé druhy sa živia uhynutými živočíchmi, a tým krajinu čistia. Viaceré vtáky sa živia škodcami poľnohospodárskych plodín, teda hmyzom a hlodavcami. "Dôležitými pomocníkmi sú sovy. Napríklad myšiarka ušatá má počas roka spotrebu priemerne dva hraboše denne. Jeden hraboš je schopný zlikvidovať až dva kilogramy obilia, jediná sova tak môže zachrániť až jeden a pol tony obilia ročne. Hrabošom sa živia tiež sokol myšiar či sokol kobcovitý (červenonohý)," hovorí Slobodník.

Na podporu výskytu dravého vtáctva realizuje Ochrana dravcov na Slovensku v spolupráci s viacerými družstvami a so spoločnosťou Západoslovenská distribučná inštaláciu búdok, pretože sokoly ani sovy si nestavajú vlastné hniezda. Tým, a tiež inštaláciou takzvaných barličiek na dosadnutie vtáctva, chcú podporiť biologickú ochranu polí ako omnoho šetrnejší spôsob v porovnaní s chémiou.

Medzinárodný deň vtáctva a je úzko spätý s menom jedného z priekopníkov ochrany prírody na Slovensku, rodákom z Brezna, Otom Hermanom. Oslavuje sa už od roku 1900 a dátum bol zámerne vybraný na obdobie, keď na Slovensko prilieta najviac sťahovavých vtákov vracajúcich sa na svoje hniezdiská.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR