|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Sobota 2.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Dnes je Pamiatka zosnulých
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
03. decembra 2016
Vtákopysky a ježury môžu pomôcť pri liečbe cukrovky 2. typu
Austrálski vedci zistili, že u vajcorodých ...
Zdieľať
Vedci zistili, že u vajcorodých cicavcov došlo k evolučným zmenám fungovania hormónu GLP-1, vďaka ktorým sa neodbúrava tak rýchlo ako u ľudí.
BRATISLAVA 3. decembra (WebNoviny.sk) - Austrálski vedci zistili, že u vajcorodých cicavcov, čiže u vtákopyska podivného (Ornithorhynchus anatinus) a štyroch druhov ježúr, došlo k evolučnej zmene regulácie inzulínu, ktorá by mohla pomôcť pri vývoji novej liečby cukrovky 2. typu.
Tím na čele s Frankom Grutznerom z The University of Adelaide a Briony Forbes z Flinders University objavil, že jed, ktorý produkujú samce vtákopyska počas obdobia rozmnožovania, obsahuje hormón GLP-1 (glukagónu podobný peptid 1). Tento hormón sa u človeka a iných živočíchov tvorí v tráviacom trakte, pričom jeho úlohou je vyvolať vylučovanie inzulínu na zníženie cukru v krvi.
Normálne sa však odbúrava počas niekoľkých minút, pričom u pacientov s cukrovkou 2. typu je stimulácia GLP-1 nedostatočná na zachovanie správnej úrovne cukru v krvi. "Zistili sme, že u vajcorodých cicavcov došlo k evolučným zmenám fungovania GLP-1, vďaka ktorým sa tento hormón neodbúrava tak rýchlo ako u ľudí. U tejto skupiny cicavcov riadi odbúravanie tohto hormónu úplne iný mechanizmus," vyhlásil Grutzner.
U vtákopyskov k tomu došlo na základe toho, že tento hormón u nich slúži k dvom rozličným funkciám - v tráviacom trakte ako regulátor cukru v krvi a v jede na tŕňoch na zadných nohách na odstrašenie iných samcov. Ježury však takéto tŕne nemajú. "Absencia tŕňov u ježúr zostáva evolučnou záhadou, ale skutočnosť, že u vtákopyskov aj ježúr sa vyvinula produkcia pomaly sa odbúravacieho hormónu GLP-1 je sama o sebe veľmi zaujímavým objavom," uviedol Grutzner, ktorý chce s kolegami ďalej zistiť, či by sa tento poznatok dal využiť pri liečbe cukrovky.
"Dôležitým experimentom bude otestovať tento hormón na myšiach a zistiť, ako ovplyvní hodnoty cukru v krvi. Ale k liečbe ľudí je ešte veľmi dlhá cesta. Najprv musíme presne zistiť, ako tento hormón funguje," dodal Grutzner, ktorého tím zverejnil výsledky štúdie v časopise Scientific Reports.
Informácie pochádzajú z webstránok www.bbc.com a www.sciencedaily.com.
Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.
Tím na čele s Frankom Grutznerom z The University of Adelaide a Briony Forbes z Flinders University objavil, že jed, ktorý produkujú samce vtákopyska počas obdobia rozmnožovania, obsahuje hormón GLP-1 (glukagónu podobný peptid 1). Tento hormón sa u človeka a iných živočíchov tvorí v tráviacom trakte, pričom jeho úlohou je vyvolať vylučovanie inzulínu na zníženie cukru v krvi.
Normálne sa však odbúrava počas niekoľkých minút, pričom u pacientov s cukrovkou 2. typu je stimulácia GLP-1 nedostatočná na zachovanie správnej úrovne cukru v krvi. "Zistili sme, že u vajcorodých cicavcov došlo k evolučným zmenám fungovania GLP-1, vďaka ktorým sa tento hormón neodbúrava tak rýchlo ako u ľudí. U tejto skupiny cicavcov riadi odbúravanie tohto hormónu úplne iný mechanizmus," vyhlásil Grutzner.
U vtákopyskov k tomu došlo na základe toho, že tento hormón u nich slúži k dvom rozličným funkciám - v tráviacom trakte ako regulátor cukru v krvi a v jede na tŕňoch na zadných nohách na odstrašenie iných samcov. Ježury však takéto tŕne nemajú. "Absencia tŕňov u ježúr zostáva evolučnou záhadou, ale skutočnosť, že u vtákopyskov aj ježúr sa vyvinula produkcia pomaly sa odbúravacieho hormónu GLP-1 je sama o sebe veľmi zaujímavým objavom," uviedol Grutzner, ktorý chce s kolegami ďalej zistiť, či by sa tento poznatok dal využiť pri liečbe cukrovky.
"Dôležitým experimentom bude otestovať tento hormón na myšiach a zistiť, ako ovplyvní hodnoty cukru v krvi. Ale k liečbe ľudí je ešte veľmi dlhá cesta. Najprv musíme presne zistiť, ako tento hormón funguje," dodal Grutzner, ktorého tím zverejnil výsledky štúdie v časopise Scientific Reports.
Informácie pochádzajú z webstránok www.bbc.com a www.sciencedaily.com.
Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.