vRoboty sa čoskoro vydajú na prieskum do kozmu

  Pokiaľ však na Titane vznikol život, mrazivé prostredie ho iste premenilo do foriem, ktoré si my, pozemšťania, nevieme ani predstaviť.

Základom života na Zemi je kolobeh vody, na Titane rovnakým spôsobom cirkuluje uhľovodík. Povrch planéty pokrývajú metánové rieky, jazerá, pramene aj gejzíry a vysoko nad tým všetkým krúžia metánové oblaky. Vodu by sme tam taktiež našli, ale vzhľadom na teploty okolo      -180 °C je tvrdá ako kameň a na život podľa našich predstáv úplne nevhodná. Ak by na tejto vzdialenej planéte život existoval, organizmy by sa museli naučiť využívať teplo metánových prameňov a gejzírov.
Mnohí vedci považujú Saturnov mesiac za zamrznutý skanzen vzniku života na Zemi. Podľa nich aj naša planéta mala po svojom zrode rovnaké chemické zloženie ako Titan, ale vďaka väčšej blízkosti k Slnku boli látky prevažne v tekutom a plynnom skupenstve. Preto sa u nás vyvinuli živé organizmy závislé predovšetkým od vody a oxidačných reakcií.
Bádatelia preskúmali množstvo meteoritov - pozostatkov pôvodnej hmoty - z ktorých vznikla naša slnečná sústava. Zdá sa, že atmosféra pradávnej Zeme, rovnako ako tá dnešná na Titane, obsahovala prevažne vodík, zatiaľ čo kyslík vyrobili až neskôr vzniknuté organizmy. Planétka má však oproti našej materskej zemeguli úplne zásadnú nevýhodu: je príliš ďaleko od Slnka. Tamojšie chemické pochody sa uskutočňujú vzhľadom na extrémne nízke teploty veľmi pomaly. Život na Saturnovom mesiaci si teda na svoj zlatý vek bude musieť ešte počkať.
O niekoľko miliárd rokov začne Slnko žiariť omnoho viac ako dnes a pohltí všetky blízke planéty vrátane Zeme. Pre Titan však nastanú tie najlepšie podmienky. Povrch mesiaca sa pomaly zohreje a život dostane konečne šancu. Organizmy sa tam možno budú búrlivo rozvíjať, ale istotne nebudú tušiť, čo my už dnes vieme: Slnko sa premení na novu a celá slnečná sústava zanikne. Titan bude mať k dispozícii iba niekoľko sto miliónov rokov.
Vedci NASA si myslia, že na Saturnovom mesiaci je život, pretože má ovzdušie a v podstate je aj väčší ako Merkúr. S priemerom 5 830 kilometrov je iba dokonca o málo menší než Mars. Ako píše odborný časopis New Scientist, na jeho povrchu by mohli byť metánové búrky. Tohto plynu je tam toľko, že by po skvapalnení pokryl povrch Titanu do výšky 10 metrov. Tamojšie baktérie by vraj mohli byť podobné tým, ktoré existujú na Zemi. Ibaže k životu nepotrebujú kyslík, ale metán. Podľa manažéra misie Huygensa Jeana-Pierra Lebretona, v tejto chvíli sú potrebné údaje pohromade, sonda odviedla dobrú prácu. Ďalšie sondy vyslané na záhadný mesiac Saturna by mohli byť mobilné. Vedci uvažujú o vyslaní pojazdných robotov, o lietajúcich pro-       striedkoch či o balónoch, unášaných vetrom nad povrchom mesiaca. Titan by mohol v blízkej budúcnosti podať ďalšie svedectvá o histórii svojho vzniku a o možnostiach existencie života na svojom povrchu.