Vrch Maginhrad je opradený povesťami a spomína sa aj v básňach

Nižný Skálnik 27. júla (TASR) – Vrch Maginhrad nad obcou Nižný Skálnik v okrese Rimavská Sobota síce nepatrí medzi najznámejšie slovenské kopce, ale viažu sa k nemu viaceré ľudové povesti a inšpiráciou bol aj pre štúrovského básnika Jána Bottu. Ten sa narodil v neďalekom Vyšnom Skálniku a 430 metrov vysoký vrch je ústredným motívom jeho diel Povesť Maginhradu a Báj Maginhradu. Obe básne vychádzajú zo starších ľudových rozprávok a povestí.


V prvej básni Botto opísal príbeh kňažnej Magy, ktorá dala pri obliehaní hradu z kopca spustiť veľký okrúhly peceň chleba, aby si nepriatelia mysleli, že obrancovia majú prebytok zásob. Pri neskoršom úteku použila koňa s naopak pribitými podkovami, čo malo zmiasť prípadných prenasledovateľov a presvedčiť ich, že kôň cválal opačným smerom.

Druhé dielo, Báj Maginhradu, približuje starú legendu, podľa ktorej v kopci, podobne ako v českom Blaníku či slovenskom Sitne, spí vojsko rytierov v plnej zbroji. Tí majú prísť krajine na pomoc vo chvíli, keď jej bude najťažšie. Rytieri musia každý rok v deň Nanebovstúpenia Pána piť Kristovu krv z kalicha, ktorá sa v ňom vždy sama od seba doplní. Keď raz kalich zostane prázdny, bude to pre nich znamenie, že majú vytiahnuť do boja.

Všetky tieto mýty a legendy má návštevníkom Maginhradu sprostredkovať náučný chodník s 12 zastávkami. „Bude sa volať 'Po stopách Maginhradu' a povedie z Vyšného Skálnika až na vrchol kopca a späť. Celý okruh bude mať 6,5 kilometra, pričom pôjde po rovinatom aj kopcovitom teréne,“ povedala Miroslava Vargová, manažérka Miestnej akčnej skupiny Malohont, ktorá výstavbu chodníka realizuje. Ako dodala, v súčasnosti sú už osadené drevené konštrukcie na informačné tabule a niektoré drevené plastiky. „Na každej tabuli bude okrem iného časť ľudovej povesti o Maginhrade, ale budú tam tiež úryvky z diel Jána Bottu, ktoré sa týkajú tejto oblasti,“ rezradila manažérka.



Návštevníkov náučným chodníkom symbolicky prevedie stredoveká postava Bedára, ktorá im na jednotlivých tabuliach postupne vyrozpráva príbeh tohto pamätného miesta. „Na zastaveniach budú uvedené napríklad zaujímavosti o samotnom Maginhrade a bojoch, ktoré sú s ním spojené a známe z povestí a diel slovenských básnikov a spisovateľov,“ priblížila Vargová. Ako ďalej spomenula, jedno zo zastavení bude venované aj rieke Rimava, ktorá je významným miestnym vodným tokom. „Ďalšie tabule priblížia zaujímavosti z histórie Vyšného a Nižného Skálnika, napríklad niekdajšie pieskovcové bane nad týmito obcami,“ načrtla Vargová.

V súčasnosti už na Maginhrade stojí 16-metrová rozhľadňa, smerovník a drevené sochy Bedára a maginhradského rytiera. Návštevníci tam nájdu tiež drevenú plastiku kalicha, z ktorého rytieri podľa povesti pijú krv. Na oddych poslúži lavička a okrúhly stôl, ktorý má symbolizovať bájny stôl, pri ktorom sa maginhradskí rytieri každoročne stretávajú. Ďalšie prvky by mali pribudnúť v nasledujúcich mesiacoch. „Predpokladám, že v hrubej forme by náučný chodník mohol byť hotový na jeseň. Ešte totiž nemáme dostatok finančných prostriedkov na jeho úplné dokončenie a osadenie všetkých drevených plastík, smerovníkov a lavičiek, ktoré tam plánujeme,“ vysvetlila manažérka. Ako dodala, to bude záležitosťou ďalších projektov.



Na rozdiel od obsiahlych povestí a básnických diel sú historické poznatky a fakty o Maginhrade podstatne skromnejšie. „Lokalita Maginhrad predstavuje výšinné polykultúrne sídlisko z obdobia neolitu, eneolitu, staršej doby bronzovej a stredoveku. Zo severnej strany je opevnená sústavou mohutných valov, určiť obdobie vzniku tejto fortifikácie bez archeologického výskumu však nie je možné,“ uviedol archeológ Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote Alexander Botoš. Ako dodal, najstaršie osídlenie kopca bolo preukázané keramickými fragmentmi bukovohorskej a lengyelskej kultúry.

V stredoveku na Maginhrade stál hrad a z obdobia 13. storočia pochádza ďalší keramický materiál, ktorý archeológovia v lokalite získali zberom. S veľkou pravdepodobnosťou však nešlo o žiadnu významnú pevnosť. „Nadzemné múry ani konštrukcie hradu nie sú zachované, predpokladá sa, že bol skôr drevenej konštrukcie a mal charakter strážneho hrádku alebo tvrdze. Podľa všeobecných údajov, uvádzaných v literatúre, hrad Maginhrad zanikol už v období 15. storočia,“ zakončil Botoš.







Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR