Voľné hrobové miesta sú v Bratislave na približne štyri roky

BRATISLAVA 26. októbra (SITA) - Ešte štyri roky bude možné na bratislavských cintorínoch pochovávať. Potom už nebudú voľné hrobové miesta. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedol riaditeľ mestskej príspevkovej organizácie Marianum - Pohrebníctvo mesta Bratislavy Miloslav Hrádek. Ako zároveň zdôraznil, poslancom mestského zastupiteľstva už pred šiestimi rokmi povedal, že voľných miest je na zhruba desať rokov. "Zatiaľ sa nepodarilo pripraviť projekt na budovanie celomestského pohrebiska. Pokiaľ nič neurobíme, za štyri roky jednoducho nebudeme mať v Bratislave kde pochovávať," konštatoval Hrádek. Pochovávať budú môcť iba tí, ktorí budú vlastniť staré hroby. Pre ostatných podľa Hrádeka budú len dve možnosti - kremácia alebo pochovávanie na cintorínoch mimo hlavného mesta.

Ako ďalej uviedol, v súčasnosti je pripravená alternatíva rozširovania cintorína v Ružinove smerom do Vrakunského lesoparku. Takéto riešenie si ale vyžiada zmenu platného územného plánu. "Napriek tomu, že sa stále brali pozemky súvisiace s týmto cintorínom ako určité zálohové územia, územný plán definície týchto pozemkov poňal inak a určil to ako pozemky verejnej zelene či pozemky lesoparku," vysvetlil Hrádek. Zdôraznil, že rozšíriť cintorín musia počas nadchádzajúcich štyroch rokov. Ak sa to podarí, cintorín by sa mohol zväčšiť o približne 5 000 klasických hrobových miest a o 3 000 až 5 000 urnových miest v urnovej stene, čo by záviselo od návrhu architekta. Miesta, ktoré by sa takto získali, by mohli stačiť na obdobie približne desiatich rokov. "Znamená to, že rozšírením ružinovského cintorína nevyriešime problém pochovávania v Bratislave ani na dvadsať, tridsať rokov, ale len oddialime zlomový bod, čiže deň, kedy v Bratislave nebude voľné miesto na pochovávanie," uviedol Hrádek.

Podľa neho by sa však počas daných rokov malo mesto otázkou pochovávania intenzívne zaoberať a samo alebo v spolupráci s investorom vytypovať vhodnú plochu aj napriek tomu, že územný plán takéto plochy vytypované má. "Bolo by dobré, keby Bratislava, napríklad po vzore Viedne, riešila problém pochovávania nie na desiatky rokov, ale možno na stovky rokov. Cintorín v Ružinove má 14 hektárov, kapacita nám vystačila na 30 alebo 35 rokov. Pri úspornej architektúre pohrebiska si viem predstaviť, že v prípade 20 hektárového pozemku by sme vedeli pokryť potrebu Bratislavy možno na najbližších 50 alebo 70 rokov," povedal.

Problém by však podľa neho mohol nastať, keby chcelo mesto budovať cintorín na zelenej lúke a mesto by pozemky nevlastnilo. "Ak sa bavíme o pozemku, ktorý by mal výmeru rádovo 20 hektárov pri sume okolo 3 000 korún, tak sa bavíme o čiastke 600 miliónov korún. K tomu peniaze na vybudovanie oplotenia, domu smútku, infraštruktúry či na výsadbu zelene, bavíme sa tak o investícii, ktorá sa blíži k miliarde," konštatoval Hrádek. Počas tých desiatich rokov by sa však podľa neho museli tieto peniaze niekde nájsť, v opačnom prípade sa bude znova hľadať riešenie, ktorým sa ten bod zlomu iba posunie. "Bratislavu ale neminie výstavba jedného veľkého celomestského pohrebiska, ktoré by pokrylo potrebu Bratislavy na 50 alebo 100 rokov do budúcnosti," zdôraznil.

Ako ďalej uviedol, v súčasnosti sú pripravené aj vízie rozširovanie cintorína Slávičie údolie či Martinského cintorína smerom k Tomášikovej ulici. V tomto prípade by však mohlo byť problémom potrubie, ktoré kedysi patrilo Chemickým závodom Juraja Dimitrova a tiekla tadiaľ tzv. "smradlavka". Ak by sa mesto rozhodlo rozširovať cintorín aj o túto plochu, bude musieť nájsť spôsob, ako potrubie sanovať. "Nemôžem pochovávať nad potrubím, ktoré pokiaľ by sa čokoľvek stalo, tak aby sa hroby do toho potrubia prepadli, alebo by bolo nutné ho opravovať a tým pádom otvárať či presúvať hroby," povedal Hrádek. Podľa neho by sa rozšírením tohto cintorína posunul "kritický bod" o približne päť rokov.

Pohrebníctvo eviduje v Bratislave 90 000 hrobových miest. Podľa Hrádeka má krematórium dostatočnú kapacitu plôch na vytváranie urnových miest. "Až natoľko, že ich možno nezaplníme ani o 50 alebo 100 rokov. Väčšina ľudí si urny neukladá priamo v krematóriu, ale na cintorínoch buď do urnových stien alebo klasických urnových miest," dodal Hrádek.

SITA