Voľby v USA sú ako hlavolam, rozhodujú volitelia

WASHINGTON 6. novembra (WEBNOVINY) - Obyvatelia USA v utorok pristúpia k volebným urnám, aby rozhodli nielen o tom, kto sa stane novým americkým prezidentom, ale vyberú si aj tých, ktorí zasadnú do oboch komôr Kongresu.


Volebný systém v USA je jedným z najkomplikovanejších a najsofistikovanejších na svete.

Američania si volia svoju hlavu štátu cez tzv. voliteľov, ktorí sa musia registrovať. Dokopy je 50 štátoch USA a volebnom obvode Washington D. C. 538 voliteľov.

Ich počet v jednotlivých štátoch závisí od jeho veľkosti a zaľudnenosti, avšak každý štát má najmenej troch voliteľov.

Najviac ich je v slnečnej Kalifornii (55), nasleduje Texas (38), New York a Florida majú o deväť voliteľov menej (29). V krajine dominujú dve hlavné politické prúdy: demokrati a republikáni. Obe strany majú svoje voličské základne a štáty, v ktorých tradične triumfujú.

Kľúčovú úlohu vo voľbách tak hrajú tzv. nerozhodnuté štáty, kde sa podpora kandidátov mení. Zrejme najsledovanejším nerozhodnutým štátom je Ohio, kde sa posledných 18 rokov zhodovali výsledky volieb s výsledkami na federálne úrovni.

Obrazom: Barack Obama bojuje o hlasy voličov


Tento štát má pridelených 18 voliteľov. Z ďalších kľúčových štátov sa pozornosť upriamuje na Severnú Karolínu s 15 voliteľmi a Virgíniu s 13 voliteľmi.

Väčšinový volebný systém, vďaka ktorému v rámci jednotlivých štátov víťaz berie všetko, zapríčiňuje, že boj o kreslo v poradí 45. prezidenta USA rozhodnú veľké štáty, ktoré disponujú veľkým počtom voliteľov.

Na tento systém naposledy doplatil demokrat Al Gore. Ten v roku 2000 získal o takmer pol milióna hlasov viac ako jeho republikánsky súper George W. Bush., ktorý sa však napokon stal prezidentom. Celkovo sa podobný scenár opakoval v 17 spomedzi 44 prípadov.

Zvláštnosti amerického volebného systému majú svoju históriu: posledná zásadná reforma sa uskutočnila v roku 1804. Dodnes cítiť z amerického volebného systému duch 19. storočia. Začína sa to už dátumom volieb, ktoré sa vždy konajú v utorok po prvom novembrovom pondelku.

Nemožnosť priamej voľby prezidenta tiež súvisí so situáciou v USA pred 200 rokmi. V tom čase to nebolo možné z logistických dôvodov.

Obrazom: Mitt Romney chce republikánov do Oválnej pracovne


Preto sa Američania rozhodli pre systém voliteľov, ktorí majú vlastne voľný mandát, teoreticky by mohli slobodne rozhodovať, ktorému kandidátovi dajú svoj hlas.

Volitelia sa zídu v decembri, aby odovzdali svoje hlasy a poslali ich do Washingtonu. Výsledok volieb formálne oznámia v januári.

Od roku 1960 sa ešte žiadnemu kandidátovi nepodarilo dostať do Bieleho domu bez toho, aby zvíťazil najmenej v dvoch z trojice štátov Ohio, Pennsylvánia a Florida.

V niektorých častiach USA môže voliť aj človek bez akýchkoľvek osobných dokladov, ktorý uvedie, že je bezdomovec bez trvalého pobytu a pozná iba rok svojho narodenia, ale nie deň a mesiac.

V niektorých štátoch únie zákon vyžaduje predloženie osobného dokladu s fotografiou alebo dvoch osobných dokladov bez fotografie, ale napríklad v Novom Mexiku stačí, ak volič uvedie svoju adresu, meno a rok narodenia. V prípade, že ide o bezdomovca, stačí, ak uvedie ulicu, na ktorej sa zdržuje. Podľa toho sa určí, v ktorom okrsku môže odovzdať hlas.


Termín volieb vybrali v roku 1845

Termín všeobecných volieb v Spojených štátov, počas ktorého Američania volia prezidenta, poslancov Snemovne reprezentantov, tretinu senátorov a časť guvernérov, bol pevne stanovený zákonom ešte v roku 1845.

Voľby sa podľa neho konajú vždy prvý utorok po prvom novembrovom pondelku v rokoch deliteľných štyrmi. V roku 2012 tento termín spadá na 6. november.

Pri stanovení termínu volieb uvažovali zákonodarcovia prakticky a vychádzali z toho, že v roku 1845 boli Spojené štáty prevažne agrárnou spoločnosťou.

November vybrali preto, lebo išlo o obdobie po žatve, keď už mali farmári väčšinu jesenných prác hotových.

Bolo to tiež obdobie pred zimou, kým začalo byť cestovanie na kočoch a drožkách ťažké.

Aj utorok vybrali veľmi pozorne s ohľadom na roľníkov a vidiecke obyvateľstvo. Volebných miestností bolo v 19. storočí veľmi málo a vzdialenosť medzi nimi bola veľká.

Mnohí preto museli k urnám cestovať už deň dopredu.

Keďže väčšina Američanov bola v tej dobe veriaca, utorok im umožnil nedeľnú návštevu kostola. Stredu zákonodarcovia ako volebný deň vylúčili, lebo v tento deň sa na väčšine územia konali pravidelné trhy.

Prezidenti USA od druhej svetovej vojny

1932-1945: Franklin Roosevelt (demokrat)
Zvolený po tretíkrát v roku 1940. Zomrel 12. apríla 1945, pred koncom vojny v Európe.

1945-1952: Harry Truman (demokrat)
Ako viceprezident prevzal po smrti Roosevelta prezidentský post. Znovuzvolený v roku 1948.

1952-1960: Dwight Eisenhower (republikán)

1960-1963: John Kennedy (demokrat)
Zavraždený v Dallase 22. novembra 1963.

1963-1968: Lyndon Johnson (demokrat)
Ako viceprezident prevzal po zavraždení Kennedyho post prezidenta. Znovuzvolený v roku 1964.

1968-1974: Richard Nixon (republikán)
Znovuzvolený v roku 1972, v roku 1974 pre škandál Watergate odstúpil.

1974-1976: Gerald Ford (republikán)
Ako viceprezident nahradil Nixona po jeho odstúpení. Je to jediný prezident, ktorý nebol zvolený. V roku 1976 prehral vo voľbách s Jimmym Carterom.

1976-1980: Jimmy Carter (demokrat)

1980-1988: Ronald Reagan (republikán)

1988-1992: George Bush (republikán)

1992-2000: Bill Clinton (demokrat)
Clinton je jediným demokratom od konca druhej svetovej vojny, ktorý v Bielom dome odslúžil dve funkčné obdobia. Druhým bude v prípade víťazstva v utorňajších voľbách Barack Obama.

2000-2008: George W. Bush (republikán)

2008-2012: Barack Obama (demokrat)