Voľby v Maďarsku sa budú konať druhýkrát podľa zákona z roku 2011

Budapešť 6. apríla (TASR) - Maďari budú v nedeľu 8. apríla v parlamentných voľbách po druhý raz hlasovať podľa volebného zákona prijatého 23. decembra 2011. Právnu normu zásadne meniacu volebný systém presadil dvojtretinovou väčšinou blok vládnych strán Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP).


Voľby si aj po roku 2011 zachovali charakter kombinovaného systému, akým sa volilo v Maďarsku už od roku 1990.

Voliči v jednokolových voľbách rozhodujú o mandáte 199 poslancov. Každý volič má k dispozícii dva hlasy: jedným rozhodne o politickej strane a druhým bude voliť kandidáta jednomandátových volebných obvodov.

V jednomandátových obvodoch volia voliči 106 poslancov. Vo voľbách 2014 získal Fidesz v jednomandátových obvodoch až 96 mandátov, ľavicová koalícia desať a ultrapravicový Jobbik nezískal ani jeden.

Zvyšných 93 mandátov rozdelia pomerným systémom medzi politické strany, ktoré prekročili päťpercentnú hranicu podielu odovzdaných hlasov. Tieto mandáty prideľované z celoštátnej listiny sa môžu znížiť o mandáty prípadne získané kandidátmi z 13 registrovaných národnostných menšín.

Voliči národnostných menšín majú možnosť rozhodnúť sa, či budú voliť z celoštátnej straníckej listiny, alebo voliť národnostnú listinu. V druhom prípade sa museli vopred zaregistrovať do osobitného národnostného zoznamu voličov.

K získaniu plnoprávneho národnostného poslaneckého mandátu je potrebných 20.000-25.000 hlasov. V prípade nižšieho počtu odovzdaných hlasov na národnostnú listinu majú menšiny možnosť delegovať v parlamente takzvaného národnostného hovorcu, ktorý ale nemá hlasovacie právo. V uplynulom volebnom cykle nemala žiadna národnostná menšina - teda ani slovenská - plnoprávneho poslanca.

Pri rozdeľovaní mandátov z celoštátnej listiny sa prihliada aj na tzv. zlomkové (prepadnuté) hlasy z jednomandátových obvodov. Systém zlomkových hlasov sa uplatňoval aj v predchádzajúcom volebnom systéme. Jeho účelom bolo kompenzovať relatívnu "nespravodlivosť" väčšinového systému v jednomandátových obvodoch.

Na základe volieb zo straníckej listiny získal pred štyrmi rokmi Fidesz celkovo 37 mandátov, ľavicová koalícia dostala 28, Jobbik 23 a LMP 5 mandátov.

Volebné právo majú už v druhých parlamentných voľbách aj držitelia maďarského občianstva žijúci v zahraničí v zmysle príslušného zákona z roku 2010. Môžu ale voliť iba zo straníckej kandidátky, pretože k voľbe kandidátov jednomandátových obvodov je potrebný trvalý pobyt v Maďarsku. Volieb v roku 2014 sa zúčastnilo zhruba 128.000 zahraničných Maďarov, z ktorých 95 percent volilo Fidesz, čo prinieslo tejto strane len asi jeden mandát.

Držiteľom maďarského občianstva v krajinách, kde je zakázané dvojaké občianstvo - v Rakúsku, na Slovensku a Ukrajine - zaviedla maďarská vláda možnosť registrácie cez internet. Na formulároch uvedú svoje osobné údaje a adresu, na ktorú im potom zašlú hlasovacie lístky. Svoje hlasy odovzdajú listom. Maďarská vláda deklarovala, že dbá na to, aby sa v procese volebnej registrácie zahraničných Maďarov nedostali ich údaje do rúk úradov v krajine, v ktorej žijú.

Maďari pracujúci a študujúci v zahraničí môžu voliť iba osobne na veľvyslanectvách.

Pred voľbami a počas nich neplatí žiadne moratórium. V deň volieb, v čase kým budú otvorené volebné okrsky - od 06.00 do 19.00 h -, je v okruhu 150 metrov od ich vchodu zakázané organizovať volebné zhromaždenia a na verejných priestranstvách nie je možné viesť žiadnu volebnú kampaň.

Spravodajca TASR Ladislav Vallach

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR