|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
11. októbra 2010
Voľby v Kirgizsku vyhrali nacionalisti
Tesným výsledkom sa skončili nedeľňajšie parlamentné voľby v Kirgizsku. Do parlamentu sa s malými rozdielmi dostane päť politických strán, ktoré podľa predbežných výsledkov po ...
Zdieľať
Foto: SITA/AP
BIŠKEK 11. októbra (WEBNOVINY) - Tesným výsledkom sa skončili nedeľňajšie parlamentné voľby v Kirgizsku. Do parlamentu sa s malými rozdielmi dostane päť politických strán, ktoré podľa predbežných výsledkov po zrátaní 90 percent hlasov prekročili 5-percentnú hranicu. Krajina tak smeruje k vytvoreniu koaličnej vlády, keďže ani jedna strana nemá dosť percent na samostatné vládnutie. Účasť na voľbách dosiahla 56 percent. O 120 parlamentných kresiel bojovalo 29 strán.
Víťazom volieb sa stala opozičná nacionalistická strana Ata-Žurt (Otčina), ktorá získala 8,7 percenta hlasov všetkých oprávnených voličov. Tesne za ňou skončila Sociálnodemokratická strana so 7,97 percentami. Tretie miesto so 7,11 percentami patrí proruskej strane Ar-Namys (Dôstojnosť) bývalého kirgizského premiéra Felixa Kulova, ktorý sa už v nedeľu na základe prvých odhadov vyhlásil za víťaza volieb. Opozičná Republikánska strana dostala 7,07 percenta a do parlamentu sa dostane aj socialistická strana Ata Meken (Domovina), ktorá získala 5,93 percenta hlasov.
Obyvatelia Kirgizska v nedeľu rozhodovali o zložení nového parlamentu, ktorého členovia budú môcť ako prví využívať rozšírené právomoci vyplývajúce z nedávnej premeny krajiny z prezidentskej na parlamentnú republiku. Voľby sa konali napriek rozsiahlym etnickým nepokojom, ktoré Kirgizsko zažilo v predošlých mesiacoch, čomu zodpovedali aj mimoriadne prísne bezpečnostné opatrenia. Úrady počas volebného dňa násilnosti nehlásili. Parlamentné voľby sa mali pôvodne konať súbežne s prezidentskými, po oficiálnom vymenovaní Rozy Otunbajevovej za dočasnú prezidentku však termín hlasovania presunuli na budúci rok.
Otunbajevovej vláda prevzala moc po zosadení bývalého prezidenta Kurmanbeka Bakijeva počas aprílového krvavého prevratu. Otunbajevová formálne nastúpila do úradu potom, ako jej vymenovanie za prezidentku v júli schválili občania v referende. Kirgizi v ňom zároveň podporili novú ústavu, na základe ktorej sa krajina stala parlamentnou republikou. Viacero strán (Ata-Žurt a Ar-Namys) sa už vyslovilo, že v Kirgizsku opäť zavedú prezidentský systém vlády.
SITA/AFP
Víťazom volieb sa stala opozičná nacionalistická strana Ata-Žurt (Otčina), ktorá získala 8,7 percenta hlasov všetkých oprávnených voličov. Tesne za ňou skončila Sociálnodemokratická strana so 7,97 percentami. Tretie miesto so 7,11 percentami patrí proruskej strane Ar-Namys (Dôstojnosť) bývalého kirgizského premiéra Felixa Kulova, ktorý sa už v nedeľu na základe prvých odhadov vyhlásil za víťaza volieb. Opozičná Republikánska strana dostala 7,07 percenta a do parlamentu sa dostane aj socialistická strana Ata Meken (Domovina), ktorá získala 5,93 percenta hlasov.
Obyvatelia Kirgizska v nedeľu rozhodovali o zložení nového parlamentu, ktorého členovia budú môcť ako prví využívať rozšírené právomoci vyplývajúce z nedávnej premeny krajiny z prezidentskej na parlamentnú republiku. Voľby sa konali napriek rozsiahlym etnickým nepokojom, ktoré Kirgizsko zažilo v predošlých mesiacoch, čomu zodpovedali aj mimoriadne prísne bezpečnostné opatrenia. Úrady počas volebného dňa násilnosti nehlásili. Parlamentné voľby sa mali pôvodne konať súbežne s prezidentskými, po oficiálnom vymenovaní Rozy Otunbajevovej za dočasnú prezidentku však termín hlasovania presunuli na budúci rok.
Otunbajevovej vláda prevzala moc po zosadení bývalého prezidenta Kurmanbeka Bakijeva počas aprílového krvavého prevratu. Otunbajevová formálne nastúpila do úradu potom, ako jej vymenovanie za prezidentku v júli schválili občania v referende. Kirgizi v ňom zároveň podporili novú ústavu, na základe ktorej sa krajina stala parlamentnou republikou. Viacero strán (Ata-Žurt a Ar-Namys) sa už vyslovilo, že v Kirgizsku opäť zavedú prezidentský systém vlády.
SITA/AFP