|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 20.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Dagmara
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
06. decembra 2010
Voľby v Egypte vyhrala strana prezidenta Mubaraka
Vládna strana egyptského prezidenta Husního Mubaraka získala vo voľbách do celoštátneho parlamentu drvivú väčšinu kresiel. Jeho Národnú demokratickú stranu (NDP) budú v takzvanom ...
Zdieľať
Foto: SITA/AP KÁHIRA 6. decembra (WEBNOVINY/AFP) - Vládna strana egyptského prezidenta Husního Mubaraka získala vo voľbách do celoštátneho parlamentu drvivú väčšinu kresiel. Jeho Národnú demokratickú stranu (NDP) budú v takzvanom Deviatom zhromaždení zastupovať až 419 z celkového počtu 518 poslancov. V pondelok o tom informovala volebná komisia s tým, že ide o konečné a oficiálne výsledky.
Opozícia, ktorej sa nakoniec podarilo získať len 15 poslancov, nedeľňajšie druhé kolo volieb z veľkej časti bojkotovala. Do protestu sa zapojili dve hlavné politické hnutia - fundamentalistické Moslimské bratstvo a liberálna Strana novej delegácie (Wafd). Moslimské bratstvo, jediná vážna opozičná sila, v prvom kole nezískalo ani jeden mandát. V aktuálnom zložení parlamentu pritom strana disponuje asi pätinou poslancov. Jej 27 kandidátov, ktorí postúpili do druhého kola, sa však na ňom odmietalo zúčastniť. Ide o prvý podobný bojkot islamistickej skupiny od 90. rokov aj napriek tomu, že podozrenia z podvodov sa objavujú počas každých volieb.
Systém ustanovený ústavou z roku 1971 hovorí o tom, že desať z celkového počtu 518 poslancov menuje samotný prezident. Ďalších 64 kresiel je rezervovaných pre ženy a v hlasovaní sa tak bojovalo celkovo o 444 mandátov.
Opozícia, ktorej sa nakoniec podarilo získať len 15 poslancov, nedeľňajšie druhé kolo volieb z veľkej časti bojkotovala. Do protestu sa zapojili dve hlavné politické hnutia - fundamentalistické Moslimské bratstvo a liberálna Strana novej delegácie (Wafd). Moslimské bratstvo, jediná vážna opozičná sila, v prvom kole nezískalo ani jeden mandát. V aktuálnom zložení parlamentu pritom strana disponuje asi pätinou poslancov. Jej 27 kandidátov, ktorí postúpili do druhého kola, sa však na ňom odmietalo zúčastniť. Ide o prvý podobný bojkot islamistickej skupiny od 90. rokov aj napriek tomu, že podozrenia z podvodov sa objavujú počas každých volieb.
Systém ustanovený ústavou z roku 1971 hovorí o tom, že desať z celkového počtu 518 poslancov menuje samotný prezident. Ďalších 64 kresiel je rezervovaných pre ženy a v hlasovaní sa tak bojovalo celkovo o 444 mandátov.