|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
13. februára 2013
Vojna v Afganistane sa skončí v roku 2014, sľubuje Obama
Spojené štáty v priebehu jedného roka stiahnu z Afganistanu polovicu vojakov a celá vojna v krajine by mala byť minulosťou do konca roka 2014. Americký prezident Barack Obama to ...
Zdieľať
WASHINGTON 13. februára (WEBNOVINY) - Spojené štáty v priebehu jedného roka stiahnu z Afganistanu polovicu vojakov a celá vojna v krajine by mala byť minulosťou do konca roka 2014.
Americký prezident Barack Obama to prisľúbil v rámci utorňajšieho vystúpenia na pôde Kongresu, kde predniesol takzvanú správu o stave únie. Afganistan podľa neho do roka opustí 34-tisíc Američanov, zatiaľ čo momentálne ich v krajine slúži okolo 66-tisíc.
"Po desaťročí zúfalej vojny sa naši statoční muži a ženy v uniformách vracajú domov... Môžeme smelo povedať, že Amerika zavŕši svoju misiu v Afganistane a dosiahne náš cieľ poraziť jadro al-Kájdy," vyhlásil Obama pred kongresmanmi, ktorí na jeho slová zareagovali nadšeným potleskom.
Podrobnosti odsunu a odovzdávania zodpovednosti za bezpečnosť afganským silám zatiaľ nie sú známe, podľa predošlého vyjadrenia jedného z predstaviteľov ministerstva obrany pre agentúru AFP bude rýchlosť závisieť od situácie v Afganistane.
Bojovať proti al-Kájde budú aj naďalej
Obama vo svojom prejave taktiež vyhlásil, že USA budú naďalej bojovať proti hrozbe predstavovanej al-Kájdou v zahraničí, kde však neplánujú nasadzovať tisíce vojakov, ako tomu bolo doteraz.
"Namiesto toho budeme musieť pomáhať krajinám ako Jemen, Líbya a Somálsko postarať sa o vlastnú bezpečnosť a pomáhať spojencom, ktorí vstupujú do boja proti teroristom, ako je tomu v Mali," povedal prezident.
Ten sa počas vystúpenia venoval aj viacerým ďalším zahraničnopolitickým témam, ako sú jadrový spor s Iránom alebo aktuálny vývoj v Severnej Kórei, ktorá v utorok uskutočnila v poradí už tretí test jadrovej zbrane.
Podľa Obamu by mali iránski lídri "uznať, že nadišiel čas pre diplomatické riešenie, keďže koalícia (mocností angažujúcich sa v spore) zostáva jednotná v požiadavke, aby splnili svoje záväzky".
Vyjadril sa tak iba dva týždne pred novým kolom rokovaní medzi zástupcami Iránu a šiestich svetových mocností vrátane USA, ktorí sa stretnú v Kazachstane.
Odsúdil jadrová test
V súvislosti s utorňajším jadrovým testom Obama Severokórejčanom pohrozil "tvrdým postupom", pričom odpálenie bomby označil za "provokáciu". "Režim v Severnej Kórei musí vedieť, že bezpečnosť a prosperitu môže dosiahnuť jedine splnením svojich medzinárodných záväzkov," odkázal prezident.
Obama v súlade s očakávaniami ohlásil aj zámer presvedčiť Rusko, aby spoločne s USA pristúpilo k ešte väčšiemu obmedzeniu jadrových arzenálov, hoci nespomenul konkrétne čísla.
Podľa predošlých vyjadrení predstaviteľov jeho administratívy, na ktorých sa odvolal denník The New York Times, by sa počet amerických jadrových zbraní mohol znížiť približne o tretinu oproti terajšiemu stavu. Spojené štáty majú momentálne v pohotovosti okolo 1700 jadrových zbraní, zatiaľ čo zmluva s Ruskom schválená americkým Senátom koncom roka 2009 predpokladá obmedzenie tohto počtu do roku 2018 na 1550.
Jednu z hlavných tém Obamovho prejavu, ktorý bol jeho prvým po začiatku jeho druhého funkčného obdobia, tvoril opäť stav americkej ekonomiky poznačenej dlhotrvajúcou krízou. Obe strany zastúpené v Kongrese pritom vyzval, aby vyvinuli spoločné úsilie o nápravu a odmietli návrhy na rozpočtové škrty, ktoré by podľa neho situáciu ešte viac zhoršili.
Americký prezident Barack Obama to prisľúbil v rámci utorňajšieho vystúpenia na pôde Kongresu, kde predniesol takzvanú správu o stave únie. Afganistan podľa neho do roka opustí 34-tisíc Američanov, zatiaľ čo momentálne ich v krajine slúži okolo 66-tisíc.
"Po desaťročí zúfalej vojny sa naši statoční muži a ženy v uniformách vracajú domov... Môžeme smelo povedať, že Amerika zavŕši svoju misiu v Afganistane a dosiahne náš cieľ poraziť jadro al-Kájdy," vyhlásil Obama pred kongresmanmi, ktorí na jeho slová zareagovali nadšeným potleskom.
Podrobnosti odsunu a odovzdávania zodpovednosti za bezpečnosť afganským silám zatiaľ nie sú známe, podľa predošlého vyjadrenia jedného z predstaviteľov ministerstva obrany pre agentúru AFP bude rýchlosť závisieť od situácie v Afganistane.
Bojovať proti al-Kájde budú aj naďalej
Obama vo svojom prejave taktiež vyhlásil, že USA budú naďalej bojovať proti hrozbe predstavovanej al-Kájdou v zahraničí, kde však neplánujú nasadzovať tisíce vojakov, ako tomu bolo doteraz.
"Namiesto toho budeme musieť pomáhať krajinám ako Jemen, Líbya a Somálsko postarať sa o vlastnú bezpečnosť a pomáhať spojencom, ktorí vstupujú do boja proti teroristom, ako je tomu v Mali," povedal prezident.
Ten sa počas vystúpenia venoval aj viacerým ďalším zahraničnopolitickým témam, ako sú jadrový spor s Iránom alebo aktuálny vývoj v Severnej Kórei, ktorá v utorok uskutočnila v poradí už tretí test jadrovej zbrane.
Podľa Obamu by mali iránski lídri "uznať, že nadišiel čas pre diplomatické riešenie, keďže koalícia (mocností angažujúcich sa v spore) zostáva jednotná v požiadavke, aby splnili svoje záväzky".
Vyjadril sa tak iba dva týždne pred novým kolom rokovaní medzi zástupcami Iránu a šiestich svetových mocností vrátane USA, ktorí sa stretnú v Kazachstane.
Odsúdil jadrová test
V súvislosti s utorňajším jadrovým testom Obama Severokórejčanom pohrozil "tvrdým postupom", pričom odpálenie bomby označil za "provokáciu". "Režim v Severnej Kórei musí vedieť, že bezpečnosť a prosperitu môže dosiahnuť jedine splnením svojich medzinárodných záväzkov," odkázal prezident.
Obama v súlade s očakávaniami ohlásil aj zámer presvedčiť Rusko, aby spoločne s USA pristúpilo k ešte väčšiemu obmedzeniu jadrových arzenálov, hoci nespomenul konkrétne čísla.
Podľa predošlých vyjadrení predstaviteľov jeho administratívy, na ktorých sa odvolal denník The New York Times, by sa počet amerických jadrových zbraní mohol znížiť približne o tretinu oproti terajšiemu stavu. Spojené štáty majú momentálne v pohotovosti okolo 1700 jadrových zbraní, zatiaľ čo zmluva s Ruskom schválená americkým Senátom koncom roka 2009 predpokladá obmedzenie tohto počtu do roku 2018 na 1550.
Jednu z hlavných tém Obamovho prejavu, ktorý bol jeho prvým po začiatku jeho druhého funkčného obdobia, tvoril opäť stav americkej ekonomiky poznačenej dlhotrvajúcou krízou. Obe strany zastúpené v Kongrese pritom vyzval, aby vyvinuli spoločné úsilie o nápravu a odmietli návrhy na rozpočtové škrty, ktoré by podľa neho situáciu ešte viac zhoršili.