Vojenskú infraštruktúru treba posilniť, zhodli sa prezidenti v Poľsku

Bratislava/Varšava 22. júla (TASR) - Prezidenti krajín V4, Bulharska, Rumunska a troch pobaltských štátov Estónska, Litvy a Lotyšska sa dnes na summite vo Varšave zhodli na potrebe posilniť vojenskú infraštruktúru vo východnej Európe. TASR o tom informovala Kancelária prezidenta SR.


Slovenský prezident Andrej Kiska zhodnotil stretnutie ako veľmi užitočné z toho dôvodu, že poskytlo veľmi dobrý obraz o úsilí spojencov v regióne strednej a východnej Európy v príprave na summit NATO. Vrcholná schôdzka bola príležitosťou na posilnenie spolupráce krajín regiónu, reagujúc na najvážnejšie ohrozenie bezpečnosti a stability v Európe od konca studenej vojny.

Najvyšší predstaviteľ SR partnerov informoval o krokoch, ktoré Slovensko prijalo od začiatku ukrajinskej krízy. Kiska zdôraznil, že z pozície hlavy štátu pristupuje k záväzkom v NATO s plnou vážnosťou, pričom jeho cieľom je ísť na summit aliancie s vnútropoliticky dohodnutou pozíciou, ktorá preukáže, že Slovensko sa stavia zodpovedne k svojej bezpečnosti a bezpečnosti spojencov.

Hlavným cieľom stretnutia prezidentov, zvolaného z iniciatívy Poľskej republiky, bola koordinácia stanovísk pred summitom NATO v septembri 2014. Hlavy štátov sa zaoberali aj otázkou budúcnosti vzťahov Severoatlantickej aliancie s Ruskom a zvýšenia investícií do obrany. Tiež vyjadrili sústrasť obetiam tragédie civilného lietadla malajzijských aerolínií na Ukrajine.



Prezidenti krajín strednej a východnej Európy rokovali vo Varšave o Ukrajine

Prezident hostiteľskej krajiny Bronislaw Komorowski, z iniciatívy ktorého sa konala schôdzka hláv štátov krajín Vyšehradskej štvorky, ako aj Bulharska, Estónska, Litvy, Lotyšska a Rumunska, po rokovaniach vyhlásil: "Pozorujeme autentické porušovanie základných zásad, o ktoré sa opiera európska bezpečnostná architektúra. Prítomní lídri sa zhodli, že otvorené porušovanie princípov ruskou stranou vyžaduje principiálnu a solidárnu reakciu západného sveta, vrátane Severoatlantickej aliancie."

Informovali o tom poľská spravodajská televízia TVN24 a tlačová agentúra PAP.

Práve hľadanie spoločných postojov pred septembrovým summitom NATO vo Walese bolo hlavným cieľom dnešného rokovania prezidentov deviatich krajín strednej a východnej Európy.

Podľa Komorowského názoru bude tohtoročná vrcholná schôdzka NATO najdôležitejšou od čias vstupu štátov strednej a východnej Európy medzi členské krajiny aliancie. Súčasne konštatoval, že najvážnejšou výzvou súčasnosti je prispôsobenie sa aliancie zmenenej bezpečnostnej situácii s ohľadom na nový model správania Ruskej federácie a nový typ agresie, ktorú možno registrovať v rusko-ukrajinských vzťahoch.

Tento konflikt je podľa poľského prezidenta najvážnejšou výzvou pre Európu od konca studenej vojny, pričom katastrofa malajzijského civilného lietadla je toho najdramatickejším vyjadrením. Pretrvávajúci konflikt ohrozuje nielen existenciu Ukrajiny ako suverénneho a demokratického štátu, ale aj vierohodnosť usporiadania Európy.

"Ak budú európske krajiny naďalej postupovať tak nerozhodne ako doteraz, potom to môžeme vnímať ako priamu pozvánku agresorovi, aby bol ešte agresívnejší a postupoval vpred," vyhlásila ešte pred cestou do Varšavy litovská prezidentka Daria Grybauskaite. Podľa nej "teraz vidíme agresívny proruský šovinizmus", ktorého výsledkom bol útok na civilné lietadlo. "A tí, ktorí to zorganizovali, ktorí na to dali príkaz a ktorí poskytli zbrane, by mali ísť pred haagsky tribunál," citovala agentúra DPA dnes slová litovskej prezidentky.

Prítomní prezidenti vyjadrili vo Varšave spoločné presvedčenie, že zostrelenie civilného dopravného lietadla na východnou Ukrajinou by malo mobilizovať s cieľom upevniť bezpečnosť členských krajín EÚ a NATO, informoval Komorowski.

Účastníci dnešnej schôdzky vyjadrili hlbokú sústrasť v súvislosti so stratami životov nevinných ľudí a podporili výzvu Bezpečnostnej rady OSN, žiadajúcej úplné objasnenie príčin tragédie medzinárodnou komisiou a vytvorenie podmienok na bezpečné pôsobenie vyšetrovateľov priamo na mieste katastrofy.

Prezidenti krajín strednej a východnej Európy sa vo Varšave vyslovili i za strategické posilnenie východného krídla NATO, čo najväčšiu prítomnosť ozbrojených síl aliancie v regióne, reformu vybraných zložiek síl NATO, pravidelnú verifikáciu niektorých plánov aliancie a rozšírenie infraštruktúry NATO v regióne.

Dnešné stretnutie podľa Komorowského ukázalo absolútnu zhodu pohľadov na mnohé otázky. To dáva nádej, že na blížiacom sa summite NATO budeme hovoriť ak nie jedným hlasom, tak aspoň budeme používať rovnakú argumentáciu, ocenil poľský prezident.

Pred začiatkom dnešného summitu absolvoval Komorowski telefonický rozhovor s americkým prezidentom Barackom Obamom. Jeho obsahom bolo podľa hovorcu kancelárie poľského prezidenta posilnenie východného krídla NATO po ruskej agresii na Ukrajine, informovala agentúra DPA.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR