Vo Vyšnom Kazimíre sa nachádza vzácny zvon i nová kaplnka

Vyšný Kazimír 13. septembra (TASR) – Každá obec na Slovensku má svoje známe i menej známe miesta, ktoré sa niečím zapísali do pamäti miestnych obyvateľov či pútnikov. Nie je tomu inak ani vo Vyšnom Kazimíre, okres Vranov nad Topľou.


Asi kilometer pre vstupom do samotnej dediny v smere od Sedlísk je dnes na pravej strane malá lúčka, na ktorej stojí úplne nová kaplnka. Od nepamäti tam stával pri ceste krížik a v studničke vyvierala voda, ktorá vraj mala liečivé účinky.

František Barna sa v tejto obci narodil a prežil tam celý život. Už z rozprávania starých rodičov vie, že toto miesto si ľudia veľmi uctievali a každý, kto prechádzal okolo, sa tam zastavil.

"Čo si ja pamätám, ešte pred frontom tadiaľto chodili ľudia a tu mali zastávku, tu sa pomodlili pri krížiku, napili sa vody a postupovali ďalej do Kajne, Benkoviec a hore až do Žalobína," spomína 79-ročný dôchodca.




Ľudia spomínajú hlavne na studničku a prameň. Voda z neho vraj bola liečivá. Hovorí sa, že mala blahodarné účinky na zrak, a preto si ňou pocestní umývali oči. Chodili ju však naberať aj pre chorých, pretože voda bola mäkká a pomáhala liečiť zápaly očí.

"Neviem povedať odborne a chemicky, čo je v tej vode. Mal som súrodencov a viem, že im z tejto studničky nosili vodu na umývanie očí. Teraz už ľudia chodia vyššie k prameňu, aj ja tam často zájdem na vodu, hoci to nie je jediný prameň u nás," povedal Barna.

Kaď sa spýtate starých obyvateľov obce, povedia vám aj to, že ich predkovia chodili túto vodu čerpať aj pre potreby domácností, aj pri slávnostných príležitostiach.

Postupom času však miesto pomaly chátralo, krížik sa naklonil a studnička zostávala zanedbaná. Vďaka miestnemu manželskému páru, ktorý si túto obec vybral za svoj nový domov, vyrástlo miesto na odpočinok a rozjímanie.

"Teraz tu máme krásnu malú lúčku, kde je kaplnka s ikonami a lavičky, kde si môžu ľudia oddýchnuť a pomodliť sa. Opravili aj krížik a vzadu za kaplnkou pod lipkou je navŕtaná studňa, kde sa ľudia môžu osviežiť," vysvetlil dôchodca.

Na mieste, kde ľudia kedysi odpočívali, sa v týchto časoch počas mesiaca máj ženy z obce chodia modliť ruženec. Zastavujú sa tam turisti i cyklisti a v budúcnosti tam plánujú veriaci dvakrát do roka sláviť bohoslužby.

V chráme je jeden z najstarších zvonov v okolí

Pôvodný drevený chrám, ktorý bol charakteristickým prvkom ľudovej architektúry, sa v obci Vyšný Kazimír nezachoval. Namiesto neho si však gréckokatolícki veriaci postavili murovaný a ten je zasvätený sv. Paraskeve.

Drevená cerkev, ako nazývajú svätostánok tamojší ľudia, tu pravdepodobne stála už v roku 1646, keď bol odliaty zvon do tamojšieho chrámu. Nový murovaný chrám si veriaci postavili v roku 1780.

Miestny duchovný Peter Calko vysvetlil, že chrám v tejto obci je zasvätený mučenici Paraskeve, ktorá zomrela mučeníckou smrťou počas vlády rímskeho cisára Diokleciána, keď bránila svoju kresťanskú vieru.

"Vo zvonici tohto chrámu sa nachádza zvon z roku 1646 odliaty zvonárom Georgiusom Wierdom, ktorý mal svoju dielňu v Prešove. Je to jeden z najstarších zvonov na okolí, ktorý dodnes používame pri bohoslužbách," povedal farár.

Spresnil, že rodák z Glagenfurtu, ktorý odlieval zvony na východnom Slovensku pre Vyšný Kazimír, vyrobil zvon s priemerom 44 centimetrov a výškou 34 centimetrov. Práve podľa tohto zvonu, ktorý prežil aj rekvirovanie majetku počas 1. svetovej vojny, sa lepšie datovali cirkevné dejiny obce.

Druhý väčší zvon nemal toľko šťastia a zhabala ho armáda. Ten bol však nahradený v roku 1923 novým vďaka rodákom žijúcim v Amerike. Zvon je bohato zdobený rastlinnými motívmi a textom so spomienkou na amerických krajanov.

Duchovný pripomenul, že v tejto obci sa stretáva žive farské spoločenstvo, ktoré je veľmi aktívne hlavne v práci s mládežou. Z celkového počtu obyvateľov sa ku gréckokatolíckej cirkvi hlásia tri štvrtiny. Zo spoločenstva vyšli štyria kňazi a jedna rehoľná sestra.

Spoločenstvo veriacich však v tejto obci zažívalo aj neradostné chvíle. V čase pôsobenia farára Mikuláša Kella sa konal takzvaný Prešovský sobor, keď bola gréckokatolícka cirkev násilne zlikvidovaná a kňazi, ktorí nechceli prejsť k inej cirkvi, boli prenasledovaní a väznení. Táto cirkev stratila svoje práva i majetky. Až po roku 1968 sa znovu obnovila a Mikuláš Kello sa mohol vrátiť do svojho pôsobiska.


Obec si nedávno pripomenula 650. výročie prvej písomnej zmienky

Obec Vyšný Kazimír v okrese Vranov nad Topľou si vlani pripomenula 650. výročie prvej písomnej zmienky. Hoci počet jej obyvateľov počas histórie nepresiahol ani 300, zdá sa, že ju nečaká osud malých obcí, ktoré zápasia o svoju existenciu.

Podľa skúmania historikov obec pozdĺž Kazimírskeho potoka v Pozdišovskej pahorkatine existovala už pred rokom 1363 a patrila do panstva rozhanovských šľachticov. Zistilo sa, že usadlosť založili v polovici 14. storočia pravdepodobne chovatelia oviec rusínskeho pôvodu. Názov obce Kazimír vznikol podľa šoltýsa poľského mena.

Pôvodní obyvatelia obce sa okrem chovu venovali pravdepodobne drevorubačstvu, výrobe dreveného uhlia a dreveného riadu. V záznamoch sa spomína, že začiatkom 18. storočia sa tu dokonca varilo pivo. V obecných súpisoch z roku 1881 sa eviduje 25 domov a 151 obyvateľov.

Okrem Slovákov tu žili aj dvaja Maďari a osem Nemcov. Čo sa týka vierovyznania, evidovali 138 gréckokatolíkov, päť rímskokatolíkov a osem židov.

Najvýznamnejším šľachtickým rodom, ktorý vlastnil obec, boli Bárkóciovci. Tí mali v panstve okolo 1300 poddaných v niekoľkých dedinách a boli jedným z popredných feudálnych rodov na Zemplíne.

"O našej histórii vypovedá aj obecný erb, na ktorom je znázornená vo fialovom poli vápencová pec. Tá je umiestnená na zelenom pahorku medzi dvoma stromami. Námet pochádza z nedávnej histórie, keď sa tu v polovici minulého storočia pálilo vápno," povedal starosta obce Michal Duda.

Historickým vývojom prešiel i názov tejto zemplínskej obce. Z pôvodného Ruského Kazimíra, či Veľkého Kazimíra s poľskými či maďarskými ekvivalentmi mena, sa od roku 1993 ustálil názov obce na Vyšný Kazimír.

Za najvýznamnejšieho rodáka z tejto obce je považovaný maliar Ján Grotkovský, ktorý sa tu narodil v roku 1902. Základy výtvarného vzdelania získal u Dezidera Orosza a neskôr študoval súkromne u E. Halásza-Hradila. Pracoval ako obchodný pomocník, od roku 1950 bol slobodný výtvarník.

Starosta pripomenul, že Grotkovský sa venoval predovšetkým krajinomaľbe. Zameriaval sa na územie od Vysokých Tatier po Východoslovenskú nížinu. Okrem toho však stvárňoval aj výstavbu industriálnej spoločnosti.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR