Vo voľbách v Kirgizsku sa očakáva opäť víťazstvo proruských strán

Biškek 4. októbra (TASR) - V bývalej sovietskej republike Kirgizsko sa dnes konajú parlamentné voľby. Premiér Temir Sarijev hlasoval už krátko po otvorení volebných miestností v hlavnom meste Biškek. Vzhľadom na početné zmeny označil Sarijev dnešné voľby za najtransparentnejšie v dejinách Kirgizska, informovala agentúra DPA s odvolaním sa na miestne médiá.


Jednou zo zmien je, že volič sa musí po príchode do volebnej miestnosti identifikovať odtlačkom prsta, čo má zabrániť podvodom. Hlasovacie lístky sa budú skenovať.

Rozhodnúť o novom obsadení 120 parlamentných kresiel môže približne 2,7 milióna voličov. Vybrať si môžu z viac ako 2000 kandidátov zo 14 strán. Prorusky orientovaná koalícia vedená sociálnymi demokratmi verí, že ďalších päť rokov zostane pri moci. Očakáva sa víťazstvo Sociálnodemokratickej strany Kirgizska, ktorá je prepojená s úradujúcim prezidentom Almazbekom Atambajevom, podľa ústavy však môže získať maximálne 65 kresiel.

Volebné miestnosti sú otvorené od 04.00 h do 16.00 h SELČ. Na hlasovanie dozerá takmer 800 pozorovateľov zo 47 organizácií a 57 krajín. Ďalších 353 pozorovateľov sa zúčastní misie podporovanej Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

Od pádu autoritatívneho prezidenta Kurmanbeka Bakijeva pred viac ako piatimi rokmi sa stredoázijské Kirgizsko vydalo na cestu zmien smerom k parlamentnej demokracii podľa západného vzoru. Pozorovatelia ale zdôrazňujú, že k tomuto cieľu má ešte ďaleko. Za najväčšiu prekážku je považovaná korupcia.

Navyše svoj vplyv v Kirgizsku nedávno značne rozšírilo Rusko. Kirgizsko sa totiž v auguste oficiálne stalo piatym členom Eurázijskej ekonomickej únie (EEÚ), na čele ktorej stojí práve Moskva. EEÚ tvoria ešte Bielorusko, Kazachstan a Arménsko. Sarijev očakáva, že jeho krajina tým získa celý rad výhod pre svoj hospodársky rozvoj, ako sú voľný pohyb kapitálu, tovaru, pracovnej sily či zdrojov.

Kirgizsko, občas nazývané "ostrov demokracie" medzi autoritárskymi režimami Strednej Ázie, má v regióne najslobodnejšiu tlač a občiansku spoločnosť a donedávna hostilo na svojom území súčasne americkú a ruskú vojenskú základňu. Američanom však Biškek nepredĺžil prenájom základne Manas (skončil sa v roku 2014) a vzťahy oboch krajín ešte viac ochladli po tom, čo Kirgizsko vypovedalo tento rok v lete dohodu o bilaterálnej spolupráci z roku 1993. Reagovalo tým na krok ministerstva zahraničných vecí USA, ktoré udelilo prestížnu cenu v oblasti ľudských práv aktivistovi z etnickej menšiny uväznenému v roku 2010. Atambajev to označil za "úmyselnú provokáciu" päť rokov po krvavej revolúcii a etnickom násilí, ktoré si vyžiadali stovky mŕtvych.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR