Vo Viedni sa začínajú rozhovory o štatúte provincie Kosovo

BRATISLAVA 20. februára (WN/SITA) - V pondelok sa vo Viedni začínajú dlho očakávané rozhovory o budúcom štatúte srbskej provincie Kosovo. Rokovacie strany, Srbi aj kosovskí Albánci, na ne prichádzajú s nezmieriteľnými postojmi. Jedni trvajú na tom, že Kosovo sa musí stať nezávislým štátom, druhí samostatnosť provincie vylučujú. Rokovacie tímy sa budú snažiť zmieriť vyjednávači Organizácie Spojených národov pod vedením bývalého fínskeho prezidenta Marttiho Ahtisaariho.

Rokovania sa mali pôvodne začať už koncom januára, boli však odložené po smrti bývalého kosovského prezidenta Ibrahima Rugovu. Na tých pondelňajších už bude kosovských Albáncov zastupovať Rugovov nástupca vo funkcii kosovského prezidenta Fatmir Sejdiu. Ten je považovaný, rovnako ako bol Rugova, za umierneného politika. V roku 1991 zohral spoločne s Rugovom kľúčovú úlohu pri organizácii referenda o nezávislosti Kosova. Referendum Belehrad, ani medzinárodné spoločenstvo nikdy neuznali, jeho výsledok však preukázal jasnú túžbu kosovského obyvateľstva po nezávislosti.

Sejdiu sa ešte pred zvolením za prezidenta vyjadril, že chce pokračovať v boji za nezávislé Kosovo. "Inštitúcie a občania Kosova sú rozhodnutí vybudovať demokratickú spoločnosť a vytvoriť nezávislý štát," povedal. Sejdiu vopred avizoval, že nie je ochotný pristúpiť na iné riešenie ako nezávislosť.

"Sľubujem, že ja a môj tím budeme plne spolupracovať so Spojenými štátmi a Európskou úniou pri budovaní kosovského štátu, ktorý bude nažívať v mieri so svojimi susedmi, garantovať svojim občanom všetky občianske práva a ktorý menšinám zaručí všetky práva podľa najvyšších medzinárodných štandardov," povedal Sejdiu. Na rozdiel od svojho pokojného a mierumilovného predchodcu Sejdia označujú pozorovatelia za mimoriadne energického a impulzívneho človeka, ktorý to vie s médiami.

Srbský premiér Vojislav Koštunica v stredu kosovskú nezávislosť ostro odmietol a povedal, že by to bol násilný zásah proti Srbsku ako suverénnemu európskemu štátu. "Akýkoľvek pokus o zabratie nášho územia bude predstavovať násilie proti demokratickej krajine a medzinárodnému poriadku," povedal premiér. Poskytnutie úplnej nezávislosti Kosovu je podľa Koštunicu "nemysliteľné" a tejto provincii by sa podľa neho nanajvýš mohla ponúknuť "široká autonómia".

Srbský prezident Boris Tadič v stredu na rokovaní Bezpečnostnej rady OSN navrhol dvadsaťročné prechodné obdobie pre prijatie konečného rozhodnutia o štatúte Kosova. Albánskej väčšine v provincii zároveň ponúkol v rámci Srbska "veľmi rozsiahlu autonómiu". Návrh však vzápätí odmietol kosovský premiér Bajram Kosumi: "Práve teraz je primeraný čas na vyriešenie kosovskej otázky."

Úvahy o možnom budúcom pripojení Kosova k Albánsku už v utorok odmietol aj albánsky minister zahraničných vecí Besnik Mustafaj. Podľa neho by si takýto scenár vyžiadal zmeny hraníc v regióne, s čím Albánsko nesúhlasí. Tirana podľa Mustafaja podporuje nezávislosť Kosova iba v prípade, ak budú dodržiavané práva tamojších menšinových Srbov.

Kosovo je spravované Organizáciou Spojených národov od roku 1999, keď letecká kampaň NATO donútila Srbov zastaviť násilie páchané na kosovských Albáncoch. Hoci Kosovo formálne zostáva súčasťou Srbska, väčšinové albánske obyvateľstvo odmieta autonómiu a žiada úplnú nezávislosť.

FOTO:SITA/AP