|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 5.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Imrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
25. februára 2015
Vo Veľkom evanjelickom kostole si štúrovci skúšali rétoriku
Veľký evanjelický chrám v Bratislave, archívna fotografia, 25. decembra 1998.
Zdieľať
Veľký evanjelický chrám v Bratislave, archívna fotografia, 25. decembra 1998. Foto: TASR - Pavel Neubauer
Bratislava 25. februára (TASR) - Prvá budova evanjelického lýcea v Bratislave z roku 1783 bola postavená v tesnom susedstve Veľkého evanjelického kostola. Ten postavili necelé desaťročie predtým, v rokoch 1774-1776 v štýle barokového klasicizmu podľa projektov architekta Mateja Walcha.V čase silnej rekatolizácie, teda ešte pred tolerančným patentom, si evanjelici v Bratislave mohli postaviť kostol, ale nesmel mať vežu a nesmel byť priveľmi „výstavný“. A naozaj, kostol nemá vežu dodnes a jeho fasády neoplývajú umeleckými štukatúrami a inými kudrlinkami. Zato má iné prednosti.
Projektant na veľký obdĺžnikový pôdorys nechal položiť tzv. valbovú strechu, čo znamená šikmú strechu v tvare trojuholníka alebo lichobežníka. Tak dostal „pod strechu“ veľký a rozložitý priestor. Do tohto priestoru situoval dva chóry, okolo prekryté piatimi poľami klenieb. No a syntéza týchto architektonických prvkov vytvorila mimoriadne kvalitný akustický priestor v celom objekte tejto zdanlivo nenápadnej sakrálnej stavby. No a akustická kvalita v nej pretrváva dodnes.
O vynikajúcej akustike kostola vedel aj Ľudovít Štúr a jeho študenti. A tak okrem uspokojovania duchovných potrieb v rámci pravidelných i sviatočných Služieb božích, občas zostali v kostole i po nich a za tichého súhlasu predstavených kostola si tu skúšali svoje rétorické schopnosti a zdokonaľovali sa v nich.
Traduje sa, že v tichu hlbokého večera, v prítmí niekoľkých sviečok a niekoľkých najvernejších priateľov si tu rétoricky odskúšal svoje nadchádzajúce vystúpenia na uhorskom sneme aj Ľudovít Štúr. Za chrbtom mal pritom oltár s kazateľnicou, ktorý je umeleckým dielom Petra Brandenthala a bol odhalený spolu s celou stavbou kostola v roku 1776. Dominantou oltára bol obraz maliara, bratislavského rodáka Adama Fridricha Oesera Kristus v Emauzách, čo znamená výjav zo života Ježiša Krista po jeho zmŕtvychvstaní a pred vystúpením na nebesia. No a čo sa týka samotných študentov a ich účasti na bohoslužbách, tí sa na n ich pravidelne zúčastňovali a sedávali na pravej strane chóru. Za stenami kostola mali hneď svoj „chrám poznania“ - lýceum.
Správa je súčasťou celoročného cyklu informácií TASR o živote a diele Ľudovíta Štúra pod názvom Génius národa a Európy
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR