Vo veku 92 rokov zomrel Michail Sergejevič Gorbačov

Vo veku 91 rokov zomrel v utorok v Moskve bývalý prezident ZSSR Michail Sergejevič Gorbačov.

Ruské médiá s odvolaním sa na vyjadrenia jednej z moskovských nemocníc oznámili, že tento bývalý líder Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) zomrel po dlhej chorobe, píše AP.

Záverečné stretnutie prezidenta Československej socialistickej republiky Gustáva Husáka (vpravo v klobúku) a generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Michaila Gorbačova (uprostred) 11. apríla 1987 v Bratislave.

Foto: TASR/AP

Prezidentom ZSSR bol od marca 1990 do decembra 1991.

 

Profil bývalého prezidenta ZSSR Michaila Gorbačova

Americký týždenník Time zaradil Michaila Gorbačova medzi stovku najvplyvnejších osobností 20. storočia. Bol to práve prvý a posledný sovietsky prezident, ktorý v 80. rokoch minulého storočia začal politiku glasnosti (otvorenosti) a perestrojky (prestavby) a bol to práve na svete familiárne prezývaný Gorbi, ktorý výrazne prispel k ukončeniu studenej vojny, odstráneniu Berlínskeho múru a pádu železnej opony. V roku 2021 sa tento nositeľ Nobelovej ceny za mier dožil 90 rokov.

Michail Sergejevič Gorbačov sa narodil 2. marca 1931 v dedine Privoľnoje, neďaleko predkaukazského mesta Stavropol v roľníckej rodine. Matka, pôvodom Ukrajinka, pracovala až do pôrodu v kolchoze.
 

Michail Gorbačov

Foto: TASR/AP

Vzhľadom na výborné študijné výsledky ho po maturite zobrali v roku 1950 na Právnickú fakultu moskovskej Lomonosovovej univerzity bez prijímacích skúšok. Počas štúdií, kde sa zoznámil aj so svojou budúcou manželkou Raisou, bol v roku 1952 prijatý za člena komunistickej strany.

Po ukončení vysokej školy odišiel v roku 1955 Michail Gorbačov pracovať na prokuratúru v rodnom kraji. Mal 54 rokov, keď bol 11. marca 1985 zvolený za generálneho tajomníka ÚV KSSZ. Stal sa prvým vedúcim predstaviteľom Sovietskeho zväzu, ktorý sa narodil po boľševickej revolúcii v roku 1917.
 

Na archívnej snímke z 8. decembra 1987 vtedajší americký prezident Ronald Regan (vpravo) a generálny tajomník ÚV KSSZ Michail Gorbačov si podávajú ruky po podpise Zmluvy

Foto: TASR/AP

Michail Gorbačov sa postavil na čelo štátu potom, keď sa skončili "preteky na lafetách", ako Rusi ironicky nazývali tri pohreby najvyšších sovietskych predstaviteľov (Leonida Iľjiča Brežneva, Jurija Andropova a Konstantina Černenka), ktorí zomreli v období od novembra 1982 do marca 1985.

Nový šéf Kremľa sa pustil do prestavby spoločnosti a začal dovtedy nevídané reformy. Počas jeho vládnutia sa stali skutočnosťou slobodné voľby, sloboda tlače, náboženské slobody a existencia viacerých strán.

Prakticky vzápätí po podpísaní Belovežských dohôd 8. decembra 1991, ktoré znamenali zánik Sovietskeho zväzu a vznik Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), a po odchode z funkcie sovietskeho prezidenta, ktorú zastával od 15. marca 1990 do 25. decembra 1991, založil koncom decembra 1991 v Moskve Medzinárodný fond sociálno-ekonomických a politologických výskumov, známy ako Gorbačovov fond.
 

Bývalý ruský prezident Boris Jeľcin (vpravo) a ďalší vysokí sovietski činitelia tlieskajú vtedajšiemu sovietskemu prezidentovi Michailovi Gorbačovovi (druhý sprava) po jeho bezpečnom návrate do Moskvy po zmarenom pokuse o komunistický puč 23.augusta 1991.

Foto: TASR/AP

V rámci svojej činnosti sa aj po odchode z najvyššej štátnej funkcie aktívne zaujímal o politické a spoločenské dianie, nielen vo svojej krajine, ale aj v zahraničí.

Od roku 1992 uskutočnil viac ako 250 zahraničných ciest, pričom navštívil 50 krajín. V roku 1996 sa pokúsil o návrat na domácu politickú scénu, keď kandidoval v prezidentských voľbách. Získal však len 0,51 percenta hlasov voličov.

Gorbačov - jeden z hlavných architektov nemeckého zjednotenia - neskôr trpko hovoril o neschopnosti Západu chopiť sa príležitosti prameniacej z politiky prestavby. Ako krátkozrakú kritizoval politiku Západu po rozpade Sovietskeho zväzu. Sklamane sa vyjadroval o "triumfalizme" Západu opojeného víťazstvom v studenej vojne, čo bol podľa neho kľúčový faktor napätia medzi Ruskom a Západom.
 

Bývalý sovietsky prezident a nositeľ Nobelovej ceny Michail Gorbačov so zdvihnutým prstom počas prejavu na Prvom svetovom summite laureátov Nobelovej ceny v Ríme, 21.apríla 1999

Foto: TASR/AP

Michail Gorbačov, ktorý prevzal 2. marca 2018 v moskovskom sídle svojho fondu dekrét o tom, že sa stal čestným občanom Košíc, mal veľmi blízky vzťah k Slovensku, s ktorým ho spájala rodinná história. Jeho otec Sergej Andrejevič oslobodzoval na konci druhej svetovej vojny územie dnešného Slovenska a v bojoch pri Košiciach bol zranený.

Vďaka svojmu reformnému úsiliu sa tešil Gorbačov veľkej popularite a obľube na Západe, čo bolo v ostrom protiklade s jeho vlasťou, kde ho považovali za hrobára Sovietskeho zväzu.

Za svoju činnosť získal v roku 1990 Nobelovu cenu za mier, ale aj vyše 300 medzinárodných, štátnych i spoločenských ocenení.
 

Bývalý sovietsky komunistický vodca a prezident Michail Gorbačov (vľavo) podpisuje svoju knihu 13. novembra 2012 v Moskve. V knihe nazvanej Sám so sebou popisuje Gorbačov svoj život od detstva až po zánik Sovietskeho zväzu v roku 1991.

Foto: TASR/AP

Zdroje:
www.gorby.ru
www.dw.com/ru