|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 5.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Imrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
21. septembra 2013
Vo veku 84 rokov zomrel režisér Peter Solan
Vo veku 84 rokov v sobotu ráno v Bratislave zomrel slovenský režisér Peter Solan. Rodák z Banskej Bystrice svoju kariéru začínal v 50. rokoch minulého storočia v Bratislave, kde sa ...
Zdieľať
BRATISLAVA 21. septembra (WEBNOVINY) - Vo veku 84 rokov v sobotu ráno v Bratislave zomrel slovenský režisér Peter Solan.
Rodák z Banskej Bystrice svoju kariéru začínal v 50. rokoch minulého storočia v Bratislave, kde sa najprv venoval dokumentárnym filmom.
Podľa vlastných slov však viac inklinoval k hranému filmu a tak v roku 1956 nakrútil snímku Čert nespí, na ktorej sa podieľal aj František Žáček.
V roku 1959 nakrútil film s názvom Muž, ktorý sa nevrátil, ku ktorému napísal aj scenár. Jedným z jeho najznámejších diel je snímka Boxer a smrť (1962).
Dej sa zameriava na vzťah trestanca a trestajúceho, ktorí sa v prostredí koncentračného tábora dostávajú do nevšednej pozície športových súperov.
Okrem toho nakrútil aj snímky ako napríklad Tvár v okne (1963), Prípad Barnabáš Kos (1964), Kým sa skončí táto noc (1965), A sekať dobrotu... (1968), A pobežím až na kraj sveta (1979) či O sláve a tráve (1984). ''Raz mi jedna pani povedala, že moje filmy sú studené, ale pôsobia. Potešilo ma to. Mám rád, keď režisér nevytŕča, nech vytŕča film, ak má na to silu,'' vyjadril sa Solan v roku 2009.
V rokoch 1990 až 1994 a 1998 až 2001 pôsobil ako predseda Komisie pre kinematografiu a video Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia. V roku 1994 získal cenu Igric za celoživotné dielo. V roku 2004 Cenu ministra kultúry za rok 2003 za mimoriadny tvorivý prínos k rozvoju slovenskej kinematografie.
V roku 2013 dostal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúry rozvoj Slovenskej republiky, osobitne v oblasti slovenskej kinematografie a šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.
Agentúru SITA o tom informovala tlačová tajomníčka Slovenského filmového ústavu Simona Nôtová.
Rodák z Banskej Bystrice svoju kariéru začínal v 50. rokoch minulého storočia v Bratislave, kde sa najprv venoval dokumentárnym filmom.
Podľa vlastných slov však viac inklinoval k hranému filmu a tak v roku 1956 nakrútil snímku Čert nespí, na ktorej sa podieľal aj František Žáček.
V roku 1959 nakrútil film s názvom Muž, ktorý sa nevrátil, ku ktorému napísal aj scenár. Jedným z jeho najznámejších diel je snímka Boxer a smrť (1962).
Dej sa zameriava na vzťah trestanca a trestajúceho, ktorí sa v prostredí koncentračného tábora dostávajú do nevšednej pozície športových súperov.
Okrem toho nakrútil aj snímky ako napríklad Tvár v okne (1963), Prípad Barnabáš Kos (1964), Kým sa skončí táto noc (1965), A sekať dobrotu... (1968), A pobežím až na kraj sveta (1979) či O sláve a tráve (1984). ''Raz mi jedna pani povedala, že moje filmy sú studené, ale pôsobia. Potešilo ma to. Mám rád, keď režisér nevytŕča, nech vytŕča film, ak má na to silu,'' vyjadril sa Solan v roku 2009.
V rokoch 1990 až 1994 a 1998 až 2001 pôsobil ako predseda Komisie pre kinematografiu a video Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia. V roku 1994 získal cenu Igric za celoživotné dielo. V roku 2004 Cenu ministra kultúry za rok 2003 za mimoriadny tvorivý prínos k rozvoju slovenskej kinematografie.
V roku 2013 dostal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúry rozvoj Slovenskej republiky, osobitne v oblasti slovenskej kinematografie a šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.
Agentúru SITA o tom informovala tlačová tajomníčka Slovenského filmového ústavu Simona Nôtová.