Vo Varšavskom povstaní sa zúčastnili aj Slováci

Varšava/Bratislava 1. august (TASR) - Varšavské povstanie znamená nielen pre obyvateľov poľského hlavného mesta, ale aj pre všetkých Poliakov vyznávanie vyšších hodnôt, akými sú napríklad oddanosť vlasti, patriotizmus, boj proti zlu či vyjadrenie nesúhlasu a odporu voči zverským praktikám nemeckých nacistických okupačných síl.


Deň vypuknutia Varšavského povstania – 1. august – sa vo Varšave a v Poľsku oslavuje každoročne a od roku 2010 aj ako štátny sviatok Národný pamätný deň Varšavského povstania. V tomto roku osobitne, keďže ide o 75. výročie vypuknutia Varšavského povstania, uviedla pre TASR zástupkyňa riaditeľa Poľského inštitútu v Bratislave a prvá radkyňa Veľvyslanectva Poľskej republiky na Slovensku Monika Olechová.

Poľský inštitút sa každý rok usiluje konkrétnym podujatím pripomenúť udalosti z augusta 1944. Keďže na tento rok pripadá aj 75. výročie SNP, Veľvyslanectvo Poľskej republiky v Bratislave, Poľský inštitút v Bratislave, Ústav pamäti národa a poľský Inštitút národnej pamäti pripravujú odborný seminár venovaný 75. výročiu Varšavského povstania a Slovenského národného povstania, ktorý sa bude konať 10. septembra 2019 v Poľskom inštitúte, avizovala Olechová.

Poľský prezident Andrzej Duda v utorok 30. júla otvoril oficiálnu časť osláv v Múzeu Varšavského povstania položením venca k pamätnej tabuli "otca" myšlienky založenia tohto múzea, bývalého prezidenta Lecha Kaczyňského (1949-2010).

Ako však Monika Olechová spresnila, oslavy sa začali už 26. júla a ich program obsahuje cyklus rozmanitých akcií s hlavnou myšlienkou: vzdať hold účastníkom povstania, preživším i tým, čo v ňom položili život, a odovzdať prežité skúsenosti mladej generácii.

Varšavské povstanie vypuklo 1. augusta 1944 o 17.00 h, trvalo 63 dní do 3. októbra toho roku a napokon bolo potlačené. Do bojov vstúpilo 40.000-50.000 povstalcov; neboli to len vojaci ale aj civilisti, ženy i deti, v podstate obyvatelia Varšavy.

Za tých 63 dní zomrelo 18.000 povstalcov, 25.000 ľudí bolo ranených, ale najväčšiu obeť prinieslo civilné obyvateľstvo, z ktorého bolo zabitých 180.000 osôb a ďalších 500.000 po potlačení povstania bolo vyhnaných z mesta. V ňom ostalo len niekoľko stovák ľudí, ktorí sa v ruinách skrývali až do konca druhej svetovej vojny v máji 1945.

"My ich voláme Robinsonovia," uviedla Monika Olechová a dodala, že Varšava utrpela aj ďalšie straty a škody: 80 percent budov bolo zbombardovaných, 90 percent historických pamiatok zostalo zničených, "v podstate zostalo len pár obývateľných budov", dodala.

To bolo v súlade s Hitlerovým rozkazom, ktorý chcel Varšavu doslova vymazať z mapy Poľska. Predstaviteľka Poľského inštitútu ďalej uviedla, že Varšava priniesla veľkú obetu do národných dejín. Varšava má svoje miesto v srdci každého Poliaka. To vyplýva z toho, že po vojne celý národ budoval svoje hlavné mesto a prakticky všetci Poliaci prispeli k znovu vybudovaniu Varšavy, ktorá povstala z ruín.

"Varšavské povstanie nie je len pamätným dátumom pre obyvateľov hlavného mesta, ale je to symbol boja za slobodu, symbol odporu voči nepriateľom, voči trýzniteľovi národa," podčiarkla. Aj preto sa 1. august pripomína nielen vo Varšave, ale aj v iných poľských mestách.

Na povstaní sa zúčastnili aj cudzinci, napríklad Maďari, Gruzínci, Arméni, Azerbajdžanec, Čech, ale aj Slováci, ktorí sa vyznačovali početnosťou. Ako ďalej diplomatka vyzdvihla, slovenská čata bola jediná, ktorá bojovala pod národnou zástavou.

Aj v Múzeu Varšavského povstania, jednom z najnavštevovanejších múzeí v Poľsku, je slovenská zástava a pripomína účasť slovenskej čaty v povstaní. Veliteľom čaty bol podporučík Miroslav Iringh (jeho bojové meno bolo Stanko). Čata bola súčasťou Armie Krajowej a pôsobila v štvrti Czerniaków. Sformovaná bola v roku 1943 a jej členovia nosili na rukáve osobitnú pásku so slovenskou trikolórou a slovenským znakom.

Vo varšavskej štvrti Žoliborz stojí 60-metrový Stožiar slobody a zvyčajne na ňom veje bielo-červená poľská zástava. Avšak od 1. augusta počas nasledujúcich 63 dní na Stožiari slobody veje bielo-červená zástava s čiernym písmenom P, v dolnej časti ktorého je kotva, čo je symbol bojujúceho Poľska. Počas 63 dní si aj bežní obyvatelia mesta vyvesia do okien poľské vlajky.

Spravidla sa 1. augusta vo Varšave o 17.00 h rozozvučia zvony, sirény, vodiči áut trúbia, premávka a pohyb ľudí v meste sa zastaví a mesto venuje minútu na pamiatku obetí povstania.

Z ďalšieho tohtoročného programu predstaviteľka Poľského inštitútu upozornila napríklad na nočné korčuľovanie - prejazd na kolieskových korčuliach vo večerných hodinách ulicami Varšavy -, ďalej na koncerty či bicyklovanie po stopách jednotlivých oddielov, ktoré pred 75 rokmi vo Varšave bojovali proti nacistom; svoj program má aj Múzeum Varšavského povstania.

"Ide o to, aby sa každý spôsobom, ktorý sa mu páči, mohol zapojiť do osláv nielen v deň vypuknutia povstania, ale aj počas jeho priebehu," dodala diplomatka. Z ďalšieho programu upozornila na hudobnú iniciatívu Varšavčania spievajú (ne)zakázané piesne. Na Námestí Pilsudského sa už 13 rokov stretávajú obyvatelia Varšavy, ktorí si povstanie pripomínajú spevom povstaleckých piesní, odrážajúcich radosť a nádej, s akými povstalci bojovali za slobodnú Varšavu. Dnes ich poznajú takmer všetci Poliaci.

Varšavské povstane vypuklo 1. augusta 1944 a trvalo 63 dní do 3. októbra 1944. Išlo o jedno z najväčších hnutí odporu voči nacistickým okupantom a boj za slobodu počas druhej svetovej vojny. Boje postihli prakticky všetky mestské štvrte Varšavy. Oddiely Červenej armády už stáli na druhom brehu Visly, no na príkaz Stalina len sledovali nerovný boj povstalcov proti nemeckej nacistickej presile.

Červená armáda vstúpila do zničenej Varšavy 17. januára 1945. Počas socialistického zriadenia sa slávil práve tento dátum – 17. január – ako oslobodenie Varšavy. Po páde komunistického režimu v Poľsku sa začala zdôrazňovať pamiatka heroického boja Varšavčanov a náležitým spôsobom si pripomínať dátum vypuknutia povstania, t.j. 1. augusta.

O Varšavskom povstaní vzniklo niekoľko celovečerných aj dokumentárnych filmov, napr. Kanály (Kanal, rež. Andrzej Wajda, 1957), Varšavské povstanie (Powstanie Warszawskie, rež. Jan Komasa, 2014) či "Cudzinci vo Varšavskom povstaní" (Cudzoziemcy w Powstaniu Warszawskim, rež. Malgorzata Bramová, 2018), ktorého projekcia sa uskutoční aj pri príležitosti odborného seminára 10. septembra 2019 v Poľskom inštitúte v Bratislave.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR