Vlastníci bytov s regulovaným nájomným podali piatu sťažnosť

BRATISLAVA 22. júla (WEBNOVINY) - Občianske združenie vlastníkov nehnuteľností s regulovaným nájomným podalo v piatok piatu hromadnú sťažnosť proti SR na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vo francúzskom Štrasburgu. Pre agentúru SITA to potvrdil predseda združenia Karol Spišák. Dve desiatky vlastníkov bytov v novej sťažnosti žiadajú súd, aby rozhodol, že bolo porušené ich právo na užívanie vlastného majetku. Domáhajú sa aj toho, aby im štát vyplatil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške minimálne 50 tis. eur i náhradu škody rovnajúcu sa rozdielu medzi trhovým a regulovaným nájomným za uplynulé roky.


"Vzhľadom na to, že prijaté zákony vôbec neriešia náhradu škôd, ktoré vlastníkom vznikli uplatňovaním systému regulácie nájomného počas minulých 20 rokov, sme nútení v našich aktivitách na ESĽP pokračovať," zdôvodnil nedávno Spišák ďalšiu sťažnosť pre agentúru SITA. Vlastníci si podľa neho pravdepodobne budú vyčísľovať škodu až na niekoľko desiatok miliónov eur. "Ak sa SR hlási k tradícii právneho štátu, je nepochopiteľné, ako môže dlhodobo, s víziou do roku 2016, tolerovať protiprávny, protiústavný stav a porušovanie základných práv a slobôd svojich občanov, ktoré sú garantované Ústavou SR ako aj medzinárodnými dokumentmi, ktorými je SR viazaná," dodal Spišák.


Prijatie zákona o deregulácii nájomného a poskytovaní dotácií na náhradné nájomné byty

Parlament prijal zákony o deregulácii nájomného a o poskytovaní dotácií na náhradné nájomné byty 7. júla. Nájomníci majú uvoľniť byty s regulovaným nájomným postupne do konca roka 2016 a tí, ktorí sú sociálne odkázaní, budú môcť požiadať obec či mesto o pridelenie náhradného bývania. Majitelia týchto bytov môžu zvyšovať výšku nájomného ročne o 20 % a byty budú môcť neskôr prenajímať za trhové nájomné.

Združenie vlastníkov bytov zároveň poslalo prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi list so svojím stanoviskom k zákonu o ukončení a usporiadaní niektorých nájomných vzťahov k bytom. Napriek viacerým výhradám k zákonu hlavu štátu nepožiadalo, aby ho nepodpísal. Vlastníkom sa nepáči, že regulované nájomné sa zbytočne predlžuje o ďalších takmer šesť rokov. Zvyšovanie regulovaného nájomného o 20 % vzhľadom na jeho dnešnú výšku považujú za absolútne nedostatočné.

"Uvedený zákon z pohľadu vlastníkov nie je ideálny. Vlastníci po 20 rokoch nemožnosti slobodne užívať svoj majetok, po dlhodobom suplovaní sociálnej politiky štátu v oblasti bývania očakávali ústretovejší a spravodlivejší prístup," informovalo združenie prezidenta v liste, ktorý má agentúra SITA k dispozícii. Vlastníci si však podľa listu myslia, že "tento zákon je nutnou vstupnou bránou do legislatívnych zmien a spoločenských procesov, ktoré vyústia do definitívneho zániku neoprávneného zásahu zo strany štátu do ich súkromného vlastníctva."


Občianske združenie žiada, aby neboli podpísané oba zákony

Občianske združenie Právo na bývanie, zastupujúce nájomcov bytov s regulovaným nájomným, požiadalo 15. júla prezidenta, aby nepodpísal oba zákony a vrátil ich parlamentu na opätovné prerokovanie. Podľa nájomcov je neprijateľné schválené riešenie problému nájomných vzťahov v domoch, ktoré boli v rámci reštitúcií odovzdané súkromným osobám. Ak prezident zákony podpíše, nadobudnú účinnosť 15. septembra a 1. septembra. Kancelária prezidenta SR dostala oba zákony 12. júla a Ivan Gašparovič má na rozhodnutie, či ich podpíše alebo vráti parlamentu, čas do 27. júla.

Združenie vlastníkov bytov s regulovaným nájomným zastupuje okolo sto vlastníkov. Väčšina z nich je aj sťažovateľmi na súde v Štrasburgu. Členmi združenia sú hlavne fyzické osoby, občania SR žijúci na Slovensku a v zahraničí, ale aj cudzí štátni príslušníci a tiež právnické osoby. Členmi združenia sú aj dve cirkvi registrované v SR.