Vlastimila Harapesa odradila od herectva Markéta Lazarová

Svetoznámy tanečník Vlastimil Harapes predstavil v pondelok večer v bratislavskom Divadle Nová scéna svoje nové DVD Primo ballerino. Pokrstila ho Magda Vášáryová, s ktorou si zahral vo filme Markéta Lazarová (1967). "Kde by som si v osemnástich pomyslel, že sa ma na to bude niekto pýtať po štyridsiatich rokoch. Bolo to krásne obdobie, vďaka ktorému som sa vrátil späť k tancovaniu, pretože nakrúcanie trvalo veľmi dlho a začalo ma nudiť,“ reagoval na medzinárodne úspešný film Františka Vláčila. Harapesovi prekážalo najmä čakanie na vhodné počasie, a tým spôsobené dlhé prestoje. Vláčil ho dokonca nabádal, aby išiel ešte študovať herectvo na pražskú DAMU. „Rozmýšľal som či áno, alebo nie, ale do školy sa mi nechcelo, tak som si povedal, že to skúsim vážne s tancovaním. Urobil som konkurz do Národného divadla a zostal som tam štyridsať rokov,“ prezradil Harapes. Vo filme sa síce objavoval naďalej, ale prioritný bol pre neho tanec.

Po slávnostnom krste patrila scéna Baletu Štátneho divadla v Košiciach. Vlastimil Harapes má k nemu blízky vzťah, v minulosti s ním dokonca spolupracoval. V pondelok večer si pozrel Tristana a Izoldu, pod ktoré sa ako choreograf a režisér podpísal Ondrej Šoth. Divadelnú scénu hlavného mesta osviežil moderným tanečným divadlom v spojení s hudbou Richarda Wagnera a japonskými bubnami v podaní skupiny KODO. Tristan a Izolda ponúkol príbeh lásky a priateľstva, v ktorom rezonovali motívy rasizmu a neznášanlivosti národov, ústiace až do tragédie.

Na DVD Primo ballerino sa nachádzajú fragmenty z Harapesovej tvorby z rokov 1971 až 1989, keď sa rozlúčil s baletom. Obsahuje devätnásť ukážok z predstavení ako Romeo a Julie (1971), Giselle (1973), Valpuržina noc (1973), Pulcinella (1983), Spartakus (1988) či Odysseus (1989). Medzi bonusmi je vyhlásenie víťazov ankety Televizní rolnička z roku 1985, pieseň Vlaštovčí hnízdo (1984) v podaní Vlastimila Harapesa, Karla Gotta a Hany Zagorovej, ako aj televízne filmy Běžec (1989) a Můžeme dál? (1985).

Vlastimil Harapes skončil s baletom v roku 1989, z divadla sa však nevytratil. V rokoch 1990 až 2003 pôsobil ako choreograf a riaditeľ baletného súboru pražského Národného divadla. „V dvadsiatich sa vám zdá dvadsať rokov nekonečných, a to, že to tak rýchlo utečie je tragédia. Okolo tridsiatky má tanečník väčšinou krízu, príde úraz alebo únava, a tam sa musí zamyslieť, či to prekoná, alebo ako sa pripraví na ďalší život,“ uviedol Vlastimil Harapes. Sám sa stále objavuje na divadelných doskách. V libereckom divadle F. X. Šaldu účinkuje v predstavení Marie Antoinetta/Markýz de Sade a hrá tiež v činohre Někdo to rád v kině. Pred rokom musel absolvovať operáciu krčnej chrbtice, lebo nemohol hýbať rukou, ale ako prezradil, dnes už je v poriadku.

Agentúra SITA vydá k správe zvukovú správu.

(SITA)