Vlani vyšetrili veterinári na vtáčiu chrípku 1 231 vzoriek

BRATISLAVA 14. februára (WN/SITA) - V uplynulom roku vyšetrili veterinári v rámci monitoringu vtáčej chrípky 1 231 vzoriek zo 167 fariem a 328 vzoriek z voľne žijúcich vtákov. Všetky vyšetrené vzorky boli negatívne. Z farmových chovov pritom odobrali veterinári najviac vzoriek z hrabavej hydiny, a to 974 zo 129 fariem. Okrem toho vyšetrili ešte 119 bažantov, 56 moriek, 40 husí, ale aj 20 pštrosov, 10 divých moriek ,10 jarabíc a 2 holuby. U voľne žijúcich vtákov vyšetrili najviac divých kačíc, celkom 134 kusov, ale aj 63 bažantov, či 38 holubov. Medzi vyšetrenými vtákmi však boli aj labute, sovy, drozdy, sýkorky, hrdličky, vrabce a iné. Monitoring vtáčej chrípky robia veterinári okrem pravidelných odberov vzoriek z farmových chovov aj odberom vzoriek z voľne žijúcich vtákov v čase loveckej sezóny. V období od 16. januára do 15. septembra, keď je lov zakázaný, robia veterinári monitorovací odstrel na základe udelenej výnimky. Vyplýva to z informatívneho materiálu o vtáčej chrípke, ktorý vydala Štátna veterinárna a potravinová správa SR (ŠVPS) pre chovateľov hydiny. V materiáli informuje ŠVPS chovateľov o výskyte, klinických príznakoch, ako aj o nebezpečenstve vírusu vtáčej chrípky pre ľudí. Materiál obsahuje aj všetky prijaté opatrenia pre chovateľov hydiny, ktoré majú zabrániť zavlečeniu vírusu na územie SR.

Vírus vysokopatogénnej vtáčej chrípky bol na územie Európy zavlečený z Ázie prostredníctvom migrujúcich vtákov. Doteraz bolo vo svete na základe schopnosti genetickej modifikácie vírusu diagnostikovaných 144 možných kombinácií vírusu. Nebezpečenstvo nízkopatogénneho vírusu vtáčej chrípky spočíva v tom, že dokáže prežívať u voľne žijúceho vtáctva bez vyvolania klinických príznakov ochorenia. Po nakazení domácej hydiny sa však väčšinou mení na vysokopatogénny kmeň, ktorý vyvolá klinické príznaky ochorenia a úhyn zvierat v priebehu niekoľkých hodín až dní. O narastajúcej hrozbe vtáčej chrípky vo svete svedčí aj fakt, že medzi rokom 1959 až 1998 bolo chorobou postihnutých 23 mil. kusov hydiny, ale po roku 1999 to bolo už viac ako 200 mil. kusov. Pri výskyte vírusu typu H7N7 v Holandsku v roku 2003 usmrtili veterinári a chovatelia viac ako 30 mil. kusov domácej hydiny. Pri výskyte vtáčej chrípky spôsobenej vírusom H5N1 museli usmrtiť napríklad v Číne 21,1 mil. kusov hydiny, vo Vietname 3,7 mil. kusov, v Turecku 1,6 mil. kusov a v Rumunsku 53 tis. kusov hydiny.

Nízkopatogénny vírus vtáčej chrípky má však podľa odhadov veterinárov až 25 % voľne žijúcich vtákov, preto očakávajú, že v marci a začiatkom apríla, v čase najvyššej koncentrácie migrujúcich vtákov sa tento vírus vyskytne aj na území SR. Ide však o vírus neprenosný na človeka. Nízkopatogénny vírus sa môže preniesť na človeka až po jeho mutácii na vysokopatogénny, a to po prenose na domácu hydinu. Najväčšie riziko v šírení vírusu u voľne žijúcich vtákov predstavujú divé husi, kačice, chocholačky, cíbik, pobrežník a čajky. Sezónne migrácie sa prejavujú najviac v severnom a miernom pásme, do ktorého patrí Európa, prevažná časť Ázie a Severnej Ameriky. Podľa veterinárov to zo sebou prináša aj riziko medzikontinentálneho prenosu vtáčej chrípky. Podľa materiálu ŠVPS neplatí celkom ani všeobecné pravidlo, že vtáky na jeseň letia na juh a v jarnom období na sever. Smer migrácie vtákov môže byť podľa odborníkov aj juhozápadný, západný, alebo východný. Poštové holuby naopak nepredstavujú závažné nebezpečenstvo pri šírení vtáčej chrípky. Podľa veterinárov je veľmi ťažké infikovať holuby s chrípkovými vírusmi, avšak možnosť, že holuby môžu vírus pasívne prenášať, odborníci nevylučujú.

FOTO:SITA/AP