Vlani pribudlo na Slovensku 19 zosuvov pôd, situácia sa zhoršila

Bratislava 30. apríla (TASR) – Zosuvy pôdy sa v posledných rokoch opakujú častejšie. Nárast počtu mimoriadnych udalostí zapríčiňuje nepriaznivé pôsobenie prírodných síl v kombinácii s neadekvátnymi zásahmi človeka. Vyplýva to zo správy o stave monitorovania geologických faktorov životného prostredia, ktorú dnes schválila vláda SR.


Každoročnú informáciu predložil minister životného prostredia Peter Žiga (Smer-SD). Jeho úlohou je poukazovať na hroziace havárie a možnosti ich predchádzaniu. Na väčšine sledovaných zosuvných území bol vlani pozorovaný nárast pohybovej aktivity. Vo viacerých prípadoch išlo o extrémne hodnoty. Odborníci to dávajú do súvisu s klimatickými pomermi v zimnom a jarnom období 2013.

Najviac aktívny bol zosuv vo Varhaňovciach. "Tento mimoriadne aktívny zosuv priamo ohrozuje kolóniu s pomerne vysokou koncentráciou osadníkov," uvádza sa v správe. Podobne vysoké hodnoty boli namerané v doteraz nesanovaných častiach obce Nižná Myšľa a medzi lokality s vysokou pohybovou aktivitou patria aj zosuvy v Ďačove a Šenkviciach.

Pretrváva aktivita Handlovského zosuvu priamo nad významnou cestou spájajúcou Žiar nad Hronom a Handlovú. Prioritne by tu mali byť preto dobudované nové monitorovacie objekty.

V roku 2013 bolo nahlásených 19 novovzniknutých zosuvov, najnebezpečnejšia situácia je v Brusne, Kraľovanoch, Veľkej Lehôtke a Hradci. Tie boli preto podľa správy zaradené prednostne na inžiniersko-geologický prieskum, sanáciu a monitorovanie.

Monitoring seizmickej aktivity ukázal za rok 2013 celkovo 70 až 80 zemetrasení s epicentrom na území Slovenskej republiky. Makroseizmických bolo 11. Epicentrum zemetrasenia 17. januára 2013 bolo pri Kolárove, 20. júla 2013 pri Bánovciach nad Bebravou a 15. a 17. decembra pri Komárne. Ďalšie zemetrasenia mali epicentrum v Maďarsku, Rakúsku a Poľsku.

Vlani pokračovalo aj monitorovanie masívov pod historickými pamiatkami, sleduje sa pritom Spišský, Oravský, Strečniansky, Uhrovský, Pavecký hrad a hrad Pajštún.

Zvýšenú nestabilitu vykazuje skalný previs strečnianskeho hradného brala nad frekventovanou cestou medzi Žilinou a Martinom. "Správcovi hradu bol zaslaný list upozorňujúci na vzniknutý stav," uvádza sa v správe.

V rámci geologického monitoringu sa sledujú aj riečne sedimenty. Tu sú dlhodobo znečistené toky riek Nitra, Štiavnica, Hornád a Hnilec. Zaťaženie potenciálne nebezpečnými látkami pretrváva aj po útlme baníctva na Slovensku.

Závažný je podľa správy obsah ortuti a arzénu v rieke Nitra pri Chalmovej a Lužiankach. Znečistenie pochádza z intenzívnej priemyselnej činnosti na hornom Ponitrí.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR