Vládu bude mať Bosna ešte do Vianoc

SARAJEVO 24. novembra (WEBNOVINY) - Politici v Bosne a Hercegovine sú veľmi blízko k uzavretiu dohody o novej vláde, ktorú krajina nemá už viac ako rok. V rozhovore pre agentúru SITA to v stredu v Sarejeve potvrdil zástupca bosnianskeho ministerstva zahraničných vecí Fuad Šabeta.


"Nielenže budeme mať vládu, ale podarí sa nám vyriešiť aj niekoľko sporných otázok, ktoré momentálne ležia na stole," uviedol po skončení podujatia, ktoré v bosnianskej metropole zorganizovala Slovenská atlantická komisia (SAC).

Situáciou v etnicky rozdelenej krajine sa minulý týždeň zaoberala už aj Bezpečnostná rada OSN, ktorá predstaviteľov Srbov, Chorvátov a bosnianskych moslimov vyzvala, aby konečne našli riešenie z patovej situácie. Bosna nemá riadnu vládu už od volieb z októbra 2010.

"Taká je tunajšia mentalita. Keď to už začína vyzerať, že sme našli riešenie, na druhý deň sa ukáže, že všetko je inak," povedal Šabeta, ktorý má na bosnianskom ministerstve zahraničných vecí na starosti sekciu pre mier a bezpečnosť.

Dlhoročný diplomat si je podľa vlastných slov "istý", že už v priebehu niekoľkých dní príde k "obrovskému pokroku" v rokovaní medzi Srbmi, Chorvátmi a Bosniakmi (bosnianski moslimovia). Dôvodom na optimizmus je podľa neho najmä to, že ani na konci novembra Bosna stále nemá pripravený rozpočet na budúci rok. "Som si viac ako istý, že ešte pred Vianocami budeme mať novú vládu," dodal.

Fakt, že bosnianski etnickí lídri sa nevedia dohodnúť na novom kabinete, ešte posilňuje dávnejšie úvahy o tom, že krajina smeruje k rozpadu. Zástupca ministerstva zahraničných vecí to však označil za "klebety". "Sú isté klebety, že Srbi chcú vytvoriť vlastný štát. To nie je pravda. Existujú aj klebety, že Srbi chcú byť súčasťou Srbska. To takisto nie je pravda," vyhlásil.

To isté podľa neho platí aj v prípade Chorvátov. "Niet pochýb o tom, že Bosna chce byť štátom," povedal a dodal, že otázkou je len to, "o aký typ štátu pôjde". Hlavný problém spočíva v Daytonskej dohode, na základe ktorej novodobá Bosna vznikla. Dokument je totiž mierovou zmluvou a zároveň ústavou.

"Nikto nepredpokladal, že daytonská ústava vydrží 20 rokov. Každý v tej chvíli vedel, že jedného dňa sa musí zmeniť," uviedol Šabeta. "Teraz si politici musia spolu sadnúť a prísť na to, čo chcú zmeniť. Som si absolútne istý, že nájdu riešenie," uzavrel zástupca šéfa bosnianskej diplomacie.

Daytonská dohoda z roku 1995 vytvorila základy pre fungovanie samostatnej Bosny a Hercegoviny a vďaka nej sa podarilo zastaviť krviprelievanie medzi etnickými Srbmi, Chorvátmi a Bosniakmi. Zmluva zároveň krajinu rozdelila na Republiku srbskú s hlavným mestom Banja Luka a moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny, ktorej centrum sídli v metropole Sarajevo.

V krajine platí systém rotujúceho predsedníctva, na čele ktorého sa každých šesť mesiacov striedajú predstavitelia všetkých troch etnických skupín. Nad všetkým bdie ešte zvláštny vyslanec medzinárodného spoločenstva. V súčasnosti je ním Rakúšan Valentin Inzko, jeho predchodcom bol slovenský diplomat Miroslav Lajčák.