|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Streda 25.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Dnes je 1. Sviatok vianočný
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
21. septembra 2011
Vládny kabinet schválil zmeny vo financovaní samospráv
Štát zrejme zmení kľúč, na základe ktorého financuje samosprávy. Podľa návrhu ministerstva financií, ktorý v stredu schválil vládny kabinet, by po novom mal totiž štát ...
Zdieľať
BRATISLAVA 21. septembra (WEBNOVINY) - Štát zrejme zmení kľúč, na základe ktorého financuje samosprávy.
Podľa návrhu ministerstva financií, ktorý v stredu schválil vládny kabinet, by po novom mal totiž štát odvádzať obciam, mestám a územným celkom podiel z mixu daní z príjmov, spotrebných daní a dane z pridanej hodnoty, kým doteraz boli financované iba z podielu na dani z príjmov fyzických osôb.
V konečnom dôsledku tak dostanú v budúcom roku menej, ako by získali podľa pôvodného kľúča.
Ministerstvo podiely určilo tak, aby samosprávy dostali o 3 % viac zdrojov, ako majú v roku 2011. V budúcom roku by tak z podielu na daniach mali dostať 1,637 mld. eur. Podľa pôvodného mechanizmu prerozdelenia by však mestá a obce dostali z podielových daní v budúcom roku až o 18,6 % viac, čo je zhruba 240 mil. eur.
V čase, keď štát skresáva svoje výdavky, by to podľa rezortu financií bolo nespravodlivé.
"Ozdravenie verejných financií nie je možné bez spoluúčasti miest, obcí a vyšších územných celkov. Územná samospráva s výdavkami prevyšujúcimi 4 mld. eur je totiž významnou zložkou verejných financií," konštatuje sa v návrhu.
V konečnom dôsledku tak štát bude podľa návrhu samosprávam transferovať bezmála 13 % z výnosov z podielových daní. Do rozpočtov obcí má smerovať 9,72 % z výnosu podielových daní a do rozpočtov vyšších územných celkov 3,25 % z celkového výnosu.
"Považujeme to za spravodlivé a dobré riešenie, pretože sme presvedčení, že aj územná samospráva sa musí podieľať na ozdravení verejných financií. Mix daní je aj spravodlivejší aj stabilnejší a udržateľnejší,“ konštatoval po stredajšom rokovaní kabinetu minister financií Ivan Mikloš.
Financovanie z podielu iba na dani z príjmov fyzických osôb sa totiž v čase krízy výrazne prepadol, kým v dobrých časoch výnos z tejto dane rastie rýchlejšie ako výber ostatných daní.
"Vítame tento návrh, myslíme si, že to bude aj na prospech samospráv, pretože to pre nich bude znamenať zvýšenú stabilitu príjmov,“ podporil Miklošove slová aj minister práce Jozef Mihál z koaličnej SaS.
Predstavitelia miest a obcí navrhované zmeny jednoznačne odmietli ešte na mimoriadnom predsedníctve koncom augusta. Cieľom navrhovanej zmeny nie je podľa zástupcov miest a obcí deklarované posilnenie spravodlivosti a stability, ako to prezentuje minister financií Ivan Mikloš, ale len snaha týmto spôsobom zobrať financie občanom miest a obcí a presunúť ich do štátneho rozpočtu.
Minister financií však tvrdí, že v základných rámcoch tohto návrhu ustúpiť nemieni. "To, čo nemôžem akceptovať, je viac peňazí a prechod z podielu na jednej dani na mix daní,“ povedal.
Ako však dodal, je ochotný so samosprávami diskutovať o ústupkoch v ďalších oblastiach. V diskusiách s predstaviteľmi samospráv napríklad akceptoval zachovanie systému poplatkov za odpady. Zároveň sa podľa neho uvažuje aj s možnosťou, že samosprávy budú mať 3-percentný medziročný nárast transferu od štátu garantovaný aj v prípade horšieho ekonomického vývoja.
"Ak sa zmení prognóza a ak sa ukáže, že tých daňových príjmov bude menej, vieme urobiť opatrenia, aby ten 3-percentný nárast bol garantovaný. Naša vôľa hľadať spoločné riešenia je evidentná,“ uzavrel Mikloš.
ZMOS nesúhlasí so zavedením mixu daní
Združenie miest a obcí nechce, aby bol zavedený mix daní pri systéme financovania miest a obcí. Na stredajšom brífingu Predsedníctva a Rady ZMOS-u to povedal predseda združenia Jozef Dvonč.
„Pripravuje sa štátny rozpočet, pripravuje sa zmena viacerých zákonov, ktoré sa bezprostredne dotýkajú systému financovania miest a obcí,“ tvrdí. Podľa neho v prípade zavedenia mixu daní to pocítia najmä menšie mestá a obce, kde môže byť ohrozené plnenie základných služieb pre občanov.
Rozhodujúce podľa ZMOS-u je, aby zostal zachovaný systém prerozdeľovania na jednu daň, a to daň z príjmu fyzických osôb.
„Bolo by potrebné, aby tento systém zostal zachovaný, pretože má istú mieru progresivity aj do budúcnosti a je to systém spravodlivý, transparentný, aj keď mierne rizikovejší,“ dodal výkonný podpredseda ZMOS-u Jozef Turčány.
Na rokovanie rady prišiel aj minister financií Ivan Mikloš s určitými návrhmi zmeny systému financovania miest a obcí. Tie si podľa Dvonča musia prehodnotiť.
"Rada rozhodla hlasovaním o zvolaní mimoriadneho snemu. Má to byť snem, na ktorom sa prerokujú závažné zmeny, aby sme mali aj väčší súhlas na ďalšie vyjednávanie s našimi partnermi," povedal predseda ZMOS-u.
ZMOS navrhoval navýšenie zo štátneho rozpočtu pre mestá a obce o štyri percentá a zachovanie systému financovania, teda z dane z príjmu fyzických osôb. Ivan Mikloš navrhol navýšenie o tri percentá a zavedenie mixu daní, čo by podľa ZMOS-u oproti predpokladaným 1, 4 mld eur, znamenalo výpadok o 245-mil. eur.
Podľa návrhu ministerstva financií, ktorý v stredu schválil vládny kabinet, by po novom mal totiž štát odvádzať obciam, mestám a územným celkom podiel z mixu daní z príjmov, spotrebných daní a dane z pridanej hodnoty, kým doteraz boli financované iba z podielu na dani z príjmov fyzických osôb.
V konečnom dôsledku tak dostanú v budúcom roku menej, ako by získali podľa pôvodného kľúča.
Ministerstvo podiely určilo tak, aby samosprávy dostali o 3 % viac zdrojov, ako majú v roku 2011. V budúcom roku by tak z podielu na daniach mali dostať 1,637 mld. eur. Podľa pôvodného mechanizmu prerozdelenia by však mestá a obce dostali z podielových daní v budúcom roku až o 18,6 % viac, čo je zhruba 240 mil. eur.
V čase, keď štát skresáva svoje výdavky, by to podľa rezortu financií bolo nespravodlivé.
"Ozdravenie verejných financií nie je možné bez spoluúčasti miest, obcí a vyšších územných celkov. Územná samospráva s výdavkami prevyšujúcimi 4 mld. eur je totiž významnou zložkou verejných financií," konštatuje sa v návrhu.
V konečnom dôsledku tak štát bude podľa návrhu samosprávam transferovať bezmála 13 % z výnosov z podielových daní. Do rozpočtov obcí má smerovať 9,72 % z výnosu podielových daní a do rozpočtov vyšších územných celkov 3,25 % z celkového výnosu.
"Považujeme to za spravodlivé a dobré riešenie, pretože sme presvedčení, že aj územná samospráva sa musí podieľať na ozdravení verejných financií. Mix daní je aj spravodlivejší aj stabilnejší a udržateľnejší,“ konštatoval po stredajšom rokovaní kabinetu minister financií Ivan Mikloš.
Financovanie z podielu iba na dani z príjmov fyzických osôb sa totiž v čase krízy výrazne prepadol, kým v dobrých časoch výnos z tejto dane rastie rýchlejšie ako výber ostatných daní.
"Vítame tento návrh, myslíme si, že to bude aj na prospech samospráv, pretože to pre nich bude znamenať zvýšenú stabilitu príjmov,“ podporil Miklošove slová aj minister práce Jozef Mihál z koaličnej SaS.
Predstavitelia miest a obcí navrhované zmeny jednoznačne odmietli ešte na mimoriadnom predsedníctve koncom augusta. Cieľom navrhovanej zmeny nie je podľa zástupcov miest a obcí deklarované posilnenie spravodlivosti a stability, ako to prezentuje minister financií Ivan Mikloš, ale len snaha týmto spôsobom zobrať financie občanom miest a obcí a presunúť ich do štátneho rozpočtu.
Minister financií však tvrdí, že v základných rámcoch tohto návrhu ustúpiť nemieni. "To, čo nemôžem akceptovať, je viac peňazí a prechod z podielu na jednej dani na mix daní,“ povedal.
Ako však dodal, je ochotný so samosprávami diskutovať o ústupkoch v ďalších oblastiach. V diskusiách s predstaviteľmi samospráv napríklad akceptoval zachovanie systému poplatkov za odpady. Zároveň sa podľa neho uvažuje aj s možnosťou, že samosprávy budú mať 3-percentný medziročný nárast transferu od štátu garantovaný aj v prípade horšieho ekonomického vývoja.
"Ak sa zmení prognóza a ak sa ukáže, že tých daňových príjmov bude menej, vieme urobiť opatrenia, aby ten 3-percentný nárast bol garantovaný. Naša vôľa hľadať spoločné riešenia je evidentná,“ uzavrel Mikloš.
ZMOS nesúhlasí so zavedením mixu daní
Združenie miest a obcí nechce, aby bol zavedený mix daní pri systéme financovania miest a obcí. Na stredajšom brífingu Predsedníctva a Rady ZMOS-u to povedal predseda združenia Jozef Dvonč.
„Pripravuje sa štátny rozpočet, pripravuje sa zmena viacerých zákonov, ktoré sa bezprostredne dotýkajú systému financovania miest a obcí,“ tvrdí. Podľa neho v prípade zavedenia mixu daní to pocítia najmä menšie mestá a obce, kde môže byť ohrozené plnenie základných služieb pre občanov.
Rozhodujúce podľa ZMOS-u je, aby zostal zachovaný systém prerozdeľovania na jednu daň, a to daň z príjmu fyzických osôb.
„Bolo by potrebné, aby tento systém zostal zachovaný, pretože má istú mieru progresivity aj do budúcnosti a je to systém spravodlivý, transparentný, aj keď mierne rizikovejší,“ dodal výkonný podpredseda ZMOS-u Jozef Turčány.
Na rokovanie rady prišiel aj minister financií Ivan Mikloš s určitými návrhmi zmeny systému financovania miest a obcí. Tie si podľa Dvonča musia prehodnotiť.
"Rada rozhodla hlasovaním o zvolaní mimoriadneho snemu. Má to byť snem, na ktorom sa prerokujú závažné zmeny, aby sme mali aj väčší súhlas na ďalšie vyjednávanie s našimi partnermi," povedal predseda ZMOS-u.
ZMOS navrhoval navýšenie zo štátneho rozpočtu pre mestá a obce o štyri percentá a zachovanie systému financovania, teda z dane z príjmu fyzických osôb. Ivan Mikloš navrhol navýšenie o tri percentá a zavedenie mixu daní, čo by podľa ZMOS-u oproti predpokladaným 1, 4 mld eur, znamenalo výpadok o 245-mil. eur.