Vladimír Weiss: "V súboji s Talianmi na MS sa nám podaril zázrak" (rozhovor)

Tagy: Vladimír Weiss

Slovenskí futbaloví reprezentanti dosiahli postupom do osemfinále svetového šampionátu 2010 v Juhoafrickej republike historický úspech v dejinách slovenského futbalu. Svetovú senzáciu spôsobili najmä výborným výkonom a pamätným víťazstvom 3:2 nad vtedajšími úradujúcimi majstrami sveta z Talianska. Po dvoch góloch Róberta Vitteka a jednom Kamila Kopúnka cestoval obhajca titulu predčasne domov. To v súboji outsidera a futbalového velikána naozaj nikto nečakal. Práve víťazstvo nad Talianskom na MS je označované za jeden zo športových príbehov roka 2010. Hlavný tréner A-tímu SR Vladimír Weiss označil stretnutie s Talianskom z hľadiska diváckeho zážitku za najlepšie na celom svetovom šampionáte.


*Ako hodnotíte futbalový rok 2010 z postu hlavného trénera slovenskej reprezentácie, ktorá prvýkrát v novodobej histórii Slovenska štartovala na MS 2010 ?
- Ja nemám rád nejaké rozsiahle hodnotenia. Keď sa pozrieme na to z hľadiska čísel, tak je to určite pozitívna vec. Účasť na MS je radosť, respektíve sen každého futbalistu a trénera, takže z tohto pohľadu futbalový rok 2010 hodnotím pozitívne. Som rád, že sme bojovali o štvrťfinále. Svojimi výkonmi sme zanechali na MS dobrý dojem. A o Slovensku sa začalo rozprávať aj vo svete, lebo Slovensko dovtedy nikto poriadne nepoznal. Na svetový šampionát do Juhoafrickej republiky sme išli ako jasný outsider - a nakoniec sme hrali o štvrťfinále MS a boli sme medzi šestnástimi najlepšími mužstvami sveta. V druhej polovici roka sme výborne odštartovali kvalifikáciu o postup na ME 2012. Zvíťazili sme s Macedónskom doma a v Rusku. Podľa mňa sme nezvládli dvojzápas s Arménskom vonku a doma s Írskom. Tu do môjho scenára chýbajú minimálne dva body. V slovenskom futbale sa počas odchádzajúceho roka udialo veľa prevratného. Ale dosť som aj na rozpakoch, najmä pokiaľ ide o celkový vývoj futbalu na Slovensku. Mrzí ma najmä to, že dopad šampionátu na dianie u nás nie je prakticky žiadny.

*Za ten čas, čo ste pri A-tíme Slovenska, ste nazbierali veľa užitočných skúseností. Čo by ste teraz - s odstupom času - robili na MS 2010 inak? Ako by ste postupovali v tých okamihoch, ktoré sa vám v súčasnosti nezdajú dobré a vhodné?
- Keď ste niekde prvýkrát, tak všetko je pre vás nové. Určite, že niektoré veci aj v organizácii nášho pobytu v JAR by sme dnes už urobili inak. Nemali sme s tým skúsenosti. Určite by sme si vybrali iný hotel. Nebola tam optimálna pohoda. Nebol tam priestor pre mužstvo. Nebolo tam prostredie ani pre prácu s novinármi, čo neskôr vyvrcholilo tým konfliktom s nimi. Dnes by sme to vedeli zorganizovať inak. Ale to sú všetko skúsenosti... Čo sa týka športovej stránky, tam by som nemenil nič. Slovensko nemá toľko hráčov ako povedzme Brazília, Holandsko, Argentína, Nemecko alebo iné krajiny. My sme si nemohli vybrať tím z 50 hráčov. Ja však nerád hovorím, že dnes by som urobil niečo inak. To je už minulosť. V tom okamihu som sa rozhodol tak, ako som sa rozhodol. Nerád sa vraciam do minulosti. Futbal je fenomén. Preto som po MS čakal väčšiu odozvu v spoločnosti. Čakal som, že sa konečne začne budovať národný futbalový štadión. Z tohto hľadiska som sklamaný, lebo okolo jeho výstavby je zatiaľ všetko vo hviezdach... A v tejto chvíli neviem povedať, či sa slovenský divák vôbec niekedy dočká nejakého dôstojného futbalového stánku pre slovenskú reprezentáciu alebo dôstojného štadióna pre bratislavské ligové mužstvá. Takže z tohto pohľadu je to určite sklamanie alebo rozčarovanie, lebo naše úspešné vystúpenie na MS nám neukázalo nejakú svetlú víziu.

*Na čo budete najviac spomínať v súvislosti s úplne prvým vystúpením Slovenska na MS v novodobej histórii SR s Novým Zélandom? Čo vám z tohto historického duelu najviac utkvelo v pamäti?
- Na čo si pamätám zo zápasu s Novým Zélandom? Že sme tam dostali vyrovnávajúci gól v úplne posledných sekundách hry po viacerých našich chybách. Šampionát sa vyvíjal od nášho dobrého zápasu s nešťastným koncom s Novým Zélandom, cez nevydarený zápas a prehru 0:2 s Paraguajom až po fantastické víťazstvo nad Talianskom. A to všetko sa udialo v priebehu iba desiatich dní. Takže to bolo niečo neopakovateľné... Bolo toho veľmi veľa. Človek si to prakticky ani nestihol užiť, pretože ten denný život bol veľmi rýchly. Sú to iba tréningy, cestovanie a samotné zápasy. Tam nemáte čas v podstate na nič... Prvý zápas bol poučením pre nás všetkých. Prvý je historický, ale pre nás nedopadol šťastne. Samozrejme, dal nám ešte šancu biť sa o postup zo skupiny až do konca, čo sa aj neskôr potvrdilo. Ale určite, keď sa povie Nový Zéland, tak mi príde na um, že sme dostali gól v posledných sekundách zápasu.

*Ako sa vám podarilo v situácii po Paraguaji tak perfektne pripraviť hráčov na posledný zápas v skupine s Talianskom? V čom podľa vás tkvie tajomstvo toho, že všetci hráči bez rozdielu odohrali taký výborný zápas, že všetci na ihrisku išli na 120 a viac percent?
- Osobne si myslím, že náš súboj s Talianmi bol pre diváka najlepším zápasom na celom šampionáte. Padlo v ňom päť gólov. Bola to dráma, kde my sme museli vyhrať. Talianom stačila remíza. Do posledných sekúnd aj oni ešte žili. Preto ten zápas mal ohromný náboj! My sme boli jasný outsider, Taliani jasný favorit. Posledný majster sveta. Hráčom som veril. Vedel som, že keď bolo všetko proti nám, tak sa to dá otočiť na šťastný koniec. A to sa podarilo. Dá sa povedať, že tri dni pred zápasom som sa uzavrel do seba. Prehodnotil som všetko, čo sme dovtedy v dvoch predchádzajúcich stretnutiach ukázali. Analyzoval som si svoje chyby. Poučil som sa z nich. Navyše, hráči jednoducho držali s trénerom. Boli silní ako tím, ako mužstvo - a dnes sa už dá povedať, že dokázali nemožné. Porazili úradujúcich majstrov sveta! V tom zápase, kde my musíme vyhrať, tam nám už neveril nikto. Ale ja som veril. Vedel som, že Taliani nie sú v optimálnej forme, že im to nejde tak ako pred štyrmi rokmi... A navyše som vedel, že my horšie ako s Paraguajom už hrať nemôžeme. Pretože ten prvý zápas s Novým Zélandom nebol taký zlý, ako médiá o ňom písali. Prvý nebol zlý, druhý bol zlý a tretí bol fantastický. Rozhodla ho naša totálna koncentrácia počas celých 90 minút a sústredenie sa iba na svoj výkon.

*Mužstvo by malo na takom veľkom podujatí vystupovať ako jednoliaty tím.... Čím si vysvetľujete to, že vaši zverenci sa počas šampionátu rozdelili na niekoľko skupín? Čo podľa vás bolo impulzom pre toto "rozdelenie síl" v hráčskej kabíne?
- Na to je jednoduchá odpoveď. Na majstrovstvách sveta chce hrať každý, ale v základnej zostave môže byť iba desať hráčov a brankár. To je jednoznačné. Preto sa vždy vytvorí skupinka hráčov, ktorí chcú hrať, no do zostavy sa nedostanú - a preto sú zdravo športovo urazení. Taký problém na MS som napokon nemal iba ja… Taký problém bol aj v oveľa silnejších mužstvách. Práve zladiť týchto hráčov s ostatnými je najťažšia práca pre trénera ako manažéra. Čiže poviem úprimne: mali sme počas MS v kabíne problémy, ktoré sa možno preniesli až do súčasnosti. Ale taký je už život reprezentačného trénera. Ten sa musí vedieť rozhodnúť. On zodpovedá za výsledky. Ako tréner reprezentácie som hodnotený za výsledky, nie za to, že kto a prečo je na mňa urazený. V kabíne môže byť iba jeden pán a tým je hlavný tréner. Nikto iný.

*Tvrdenie kouča nových majstrov sveta Španielov Vincenteho del Bosqueho, že na MS nemal najviac práce s hráčmi, ktorí pravidelne nastupovali na zápasy, ale s tými, ktorí sedeli na lavičke náhradníkov, potvrdzuje vaše slová. Aj on po MS priznal, že lavička náhradníkov bola pre neho problematická.
- On mal problém s tým, že Fábregas sedel celý čas na lavičke a musel to zniesť. Torres presedel šampionát na lavičke a nebol stabilným hráčom zostavy. To sú hráči, ktorí takúto pozíciu ťažko nesú a je iba na trénerovi, ako sa s týmto problémom vyrovná. Tréner túto situáciu však musí zvládnuť. U nás boli tiež podobní hráči, čo chceli hrať. Nakoniec sa dostali na ihrisko všetci. Snažil som sa aspoň v poslednom zápase dať šancu všetkým. Aspoň na niekoľko minút... Do hry som poslal Saparu, Jakubka. Prakticky všetkých, pravda okrem brankárov. Všetci majú symbolickú čiarku o účasti na svetovom šampionáte. Vedel som sa vžiť do ich situácie. Chápal som ich... Pretože pred dvadsiatimi rokmi na MS som to sám zažil na vlastnej koži. V prvých troch zápasoch som na MS v Taliansku hral a potom som už sedel na lavičke. Vedel som sa preniesť do myslenia hráčov. Preto som sa usiloval, aby dostali aspoň symbolickú šancu. A to sa mi podarilo.

*Tréner José Mourinho vždy tvrdil, že médiá môžu kritizovať jeho ako osobu a trénera, ale hráčom nech dajú pokoj. Vy v podstate vystupujete rovnako, lebo všetky stretnutia, v ktorých mužstvo nedosiahlo želaný výsledok, ste zobrali vinu na seba s tým, že ste nezvolili dobrú zostavu, že ste neurčili dobrú taktiku. Prečo takto postupujete? Nebolo by jednoduchšie aj pre vás povedať, že hráči zápas nezvládli?
- Na taktické pokyny je tréner. Keď sa prehrá, on to musí vziať na seba. On určuje taktiku. Ak ju hráči nedodržia, tak ju urobil zle. Preto to musí vziať na svoje plecia. Taký som aj ja. Mne sa to prihodilo na MS s Paraguajom, kde som sa netrafil do zostavy. Tak isto aj v domácom zápase so Slovinskom v závere kvalifikácie o postup na MS. Ale kým šanca žije, musíte navodiť takú atmosféru, aby vám hráči verili, že čo sa nepodarilo teraz, dokážeme v ďalšom zápase. Tréner Mourinho má svoju filozofiu, ja mám svoju. Každý tréner má vlastnú filozofiu. Bezprostredne po zápase nie je čas rozoberať vo veľkom chyby hráčov a hovoriť, že ten hral zle, ten nezvládol úlohy. Tak by som si veľmi rýchlo rozbil celé mužstvo. Keď prehrám zápas, urobím si svoju analýzu. Vyhodnotím situáciu. A vtedy to poviem. Keď som spravil chybu, tak si ju priznám. Ak by som to všetko hádzal iba na hráčov, tak by som ráno v šatni nemohol pred nich predstúpiť.

*Je o vás známe, že patríte k majstrovským motivátorom. Na nedávnom trénerskom seminári SFZ v Senci sme videli videoprojekciu, v ktorej ste hráčov motivovali vydarenou montážou z dvoch veľkofilmov Gladiátor a Trója, ktoré ste skombinovali s ukážkami radosti slovenských fanúšikov po vyhraných kvalifikačných zápasoch. Bol to váš nápad? Bol to váš scenár? Alebo ste mali pri jeho tvorbe aj erudovaných spolupracovníkov?
- Samozrejme, že na to mám svojich ľudí. Mám priateľov, ktorí sa týmto veciam venujú. Už pred MS sme úzko spolupracovali s Petrom Krištofovičom zo spoločnosti Salve Group, ktorý sa nám venoval v otázkach motivácie. Je vynikajúcim motivátorom a znamenitým rečníkom. Je to jeho živobytie. Dokáže pôsobivo rozprávať aj o živote, aj o psychike športovcov. Je to jeho robota a je v tom naozaj dobrý. Chodil aj medzi hráčov, besedoval s nimi, prednášal im. Trója a Gladiátor sú moje obľúbené filmy. Pozerám ich pomaly desať rokov. Poznám ich takmer naspamäť. Sú to filmy, pri ktorých zaspávam. Nosná idea oboch filmov, ktoré som videl možno aj stokrát, je krásna. A to som sa snažil preniesť aj do toho videa, aj na tých hráčov. Najmä tú motiváciu. Páči sa mi motivácia rímskeho gladiátora alebo trójskeho bojovníka. Je nádherná. Nadchýnam sa ňou už roky. Ústredná idea filmu, ktorou Achilles nabáda vojakov, že tam sú brehy nesmrteľnosti, nemá chybu. Samozrejme, že nie sme nesmrteľní, ale naši futbalisti sa štartom na MS natrvalo a zlatými písmenami zapísali do histórie. Ľudia si budú pamätať, že Slovensko hralo na svetovom šampionáte v Juhoafrickej republike. Budú si pamätať to, že Vittek dal na MS štyri góly, že Kopúnek dal gól Talianom. Nadlho budú mať v pamäti zapísané, že práve Slovensko poslalo úradujúcich majstrov sveta Talianov domov z MS. To sú veci, ku ktorým sa ľudia budú vracať celé desaťročia.

*S akými očakávaniami ste cestovali s mužstvom do Afriky, čoho ste sa najviac obávali a naopak, na čo ste sa najviac tešili?
- Veril som, že môžeme postúpiť zo skupiny. Veril som, že môžeme vyhrať prvý zápas s Novým Zélandom. Ale bohužiaľ sa nám to nepodarilo. Vnútorne som bol presvedčený, že ak sa nám podarí zahrať fantasticky prvý zápas v skupine, respektíve keď získame body v prvom zápase, môžete ešte postúpiť zo skupiny. Môžeme to ešte zvrátiť aj vtedy, keby sme druhý zápas prehrali. V taký scenár však málokto veril a nakoniec sa práve tento náš osud potvrdil. To, s čím málokto počítal, sa stalo realitou. Vnútorne som v taký vývoj veril. Preto som rád, že sa nám to podarilo naplniť.

*Po šampionáte ste v médiách netajili svoje rozčarovanie a znechutenie z toho, že Slováci nevyťažili nič z výsledkov na MS, že vaše spoločné úsilie išlo do stratena. Napriek tomuto znechuteniu ste podpísali novú až štvorročnú zmluvu. Čomu to pripísať? Vašej eufórii z toho, čo tím pod vaším vedením na MS 2010 dokázal, alebo túžbe postúpiť s mužstvom na ME 2012, respektíve na MS 2014, ktoré budú v kolíske futbalu - v Brazílii?
- Zmluvu som podpísal hneď po majstrovstvách sveta. Dodržal som sľub, ktorý som dal vtedajšiemu prezidentovi SFZ. Nepodpísal som ju pred majstrovstvami sveta. Nie z toho dôvodu, že by som čakal na nejakú lukratívnu ponuku. Nechal som si čas na rozmyslenie. Koncentroval som sa na svetový šampionát. Štvorročnú preto, pretože tréner v našich podmienkach nikdy nemal po MS také postavenie, dovolím si povedať, ako som mal ja. Preto som podpísal štvorročnú zmluvu, lebo tréner je v našich pomeroch často nástrojom v rukách funkcionárov. Nechcel som, aby ma niekto pre jeden horší výsledok hneď vyhadzoval. Urobil som si, dá sa povedať, poistku. Ani jeden tréner reprezentácie prakticky nedodržal celý svoj cyklus. Vždy bol vymenený. Sú dva zlé výsledky - vymeníme trénera. Tak sa nedá pracovať koncepčne a nedá sa pracovať cieľavedome. Ja som bol naučený v Artmedii aj v Rusku na dlhodobejší kontrakt, kde už môžete predostrieť svoje idey, môžete robiť podľa svojich predstáv a plánov. Čiže preto na štyri roky. Toto mužstvo je mladé a môže spolu ešte veľa dokázať. Samozrejme, nikto vám nemôže zaručiť, že budete mať štyri roky miesto. V zmluve sú klauzuly, že môžem trénovať mužstvo na ligovej úrovni. Tak isto klauzuly o mojom ďalšom pôsobení a o mojom odchode. Poviem to tak, ako to cítim: Ak Slovensko alebo SFZ chcelo Weissa, tak je Weiss. Ak nebude chcieť Weissa, tak sa pracovná zmluva ľahko rozviaže.

(SITA)

Tagy: Vladimír Weiss