Vladimir Horowitz bol za svoje interpretačné umenie ovenčený slávou

New York/Bratislava 5. novembra (TASR) - Americký klavirista ukrajinského pôvodu Vladimir Horowitz bol jeden z najznámejších interpretov klasicko-romantickej klavírnej hudby. V jeho dobe ho považovali za najslávnejšieho klaviristu vôbec. Od roku 1927 žil v exile v USA.


Výročie jeho úmrtia si pripomenieme v stredu 5. novembra. Vladimir Horowitz zomrel pred 25 rokmi v americkom New Yorku.

Preslávili ho nahrávky Lisztových sonát z roku 1932. Mimoriadne zaujímavé boli aj jeho interpretácie ďalších diel, ako napríklad Scriabinovej etudy dis moll, Chopinovej Balady g moll, mnohých Rachmaninových skladieb či Lisztových Uhorských rapsódií, ale aj pokojnejšie a intímnejšie diela, napríklad Schumannove Detské scény, Scarlattiho sonáty, či niektoré Mozartove sonáty.

Vladimir Samojlovič Horowitz sa narodil 1. októbra 1903. Rodákovi z Kyjeva, (niektoré zdroje tvrdia, že sa narodil v ukrajinskom meste Berdyčev, niektoré udávajú dokonca ako rok jeho narodenia rok 1904) dala základy hry na klavíri jeho matka, sama úspešná klaviristka. Kyjevské konzervatórium absolvoval v roku 1919 klavírnym koncertom č. 3 od Sergeja Rachmaninova, jedným z najťažších. Okamžite sa stal slávnym a podnikal koncertné turné po Rusku (v tom čase to bola Ruská sovietska federatívna socialistická republika RSFSR), neskôr aj v zahraničí, v Berlíne (Nemecko), Paríži (Francúzsko) a Londýne (Veľká Británia).

Na Západ emigroval v roku 1927 a usadil sa v USA. O rok neskôr sa predstavil prvým koncertom v slávnej Carnegie Hall a americkej kultúrnej verejnosti sa uviedol Čajkovského Klavírnym koncertom b moll. Médiá hneď vysoko vyzdvihli Horowitzovu až desivú techniku, nádherný tón a vášnivú hru. Americké obecenstvo si tohto klaviristu, podľa klasických učiteľov klavíra s nízkym držaním rúk, ale vysokou technikou hrania a s dynamickými kontrastmi - ohromným fortissimom a náhlym jemným pianissimom - obľúbilo a nasledovali ďalšie jeho klavírne recitály. V roku 1944 sa Horowitz stal americkým občanom.

V roku 1932 prvý raz koncertoval pod taktovkou slávneho talianskeho dirigenta Artura Toscaniniho s Beethovenovým klavírnym Koncertom es dur a potom spolupracovali ešte viackrát na koncertoch i pri nahrávaní. Veľmi úspešná spolupráca Horowitza s Toscaninim sa spečatila svadbou Horowitza s Toscaniniho dcérou Wandou. Neprekážalo im, že Horowitz bol žid a Wanda katolíčka, že on nevedel po taliansky a ona zase po rusky, dorozumievali sa vraj po francúzsky.

Začiatkom 60. rokov 20. storočia vďaka nalomenému zdraviu prestal Horowitz koncertovať, o niekoľko rokov sa však na koncertné pódiá vrátil.

V roku 1986, tri roky pred smrťou, navštívil ZSSR (Zväz sovietskych socialistických republík – dnes Ruská federácia). Koncerty v Moskve a Leningrade mali neuveriteľný úspech. Moskovský koncert vysielali takmer všetky televízie sveta a vydali z neho album s názvom Horowitz v Moskve, ktorý vyše roka patril medzi najpredávanejšie hudobné tituly.



Poslednú koncertnú šnúru po Európe začal Horowitz v roku 1987 a posledný klavírny recitál absolvoval v júni 1987. Potom sa až do smrti venoval už len nahrávkam. Od roku 1928, keď prišiel do USA, nahrával pre viaceré spoločnosti. Horowitzovou prvou nahrávkou bol Rachmaninov 3. koncert s dirigentom Albertom Coatesom a Londýnskym symfonickým orchestrom. Bola to vôbec prvá nahrávka tohto diela. Jeho poslednú štúdiovú nahrávku dokončili štyri dni pred jeho smrťou.

Vladimir Horowitz zomrel 5. novembra 1989 vo veku 86 rokov v americkom New Yorku.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR