|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
18. januára 2013
Vláda v Mali čaká na pomoc od okolitých krajín
Malijská armáda podporovaná francúzskymi ozbrojenými silami v piatok definitívne získala kontrolu nad metropolou Konna, ktorú ovládali islamskí militanti ovládajúci sever africkej krajiny. ...
Zdieľať
BAMAKO 18. januára (WEBNOVINY) - Malijská armáda podporovaná francúzskymi ozbrojenými silami v piatok definitívne získala kontrolu nad metropolou Konna, ktorú ovládali islamskí militanti ovládajúci sever africkej krajiny.
Tá stále bojuje s povstalcami, pričom postupne prichádza pomoc od okolitých krajín, no Francúzsko ako bývalá koloniálna mocnosť už vyslalo do Mali 2500 vojakov.
Žiada však o podobný príspevok aj Ekonomické združenie západoafrických štátov (ECOWAS). Tie prisľúbili nasadenie celkovo 3000 vojakov, pričom Čad ako nečlenská krajina ponúkla ďalších 2000 vojakov.
Situáciou v Mali sa v sobotu budú zaoberať na mimoriadnom summite ECOWAS lídri jeho členských krajín, medzi ktorých zavíta aj malijský prezident Dioncounda Traoré a francúzsky minister zahraničných vecí Laurent Fabius.
Z krajiny môže údajne odísť až 700-tisíc utečencov.
Obrazom: Zásah francúzskych vojakov v Mali
Stav v Mali bude témou aj budúcotýždňového stretnutia aktuálneho šéfa Africkej únie beninského prezidenta Thomasa Boniho Yayia a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorej krajina ponúkla pre misiu v Mali dve lietadlá.
Ministri zahraničných vecí krajín Európskej únie ešte vo štvrtok schválili výcvikovú misiu, ktorá má trvať 15 mesiacov a bude ju tvoriť asi 500 osôb, z toho asi polovica vojenských inštruktorov. Jej cieľom je zvýšiť obranyschopnosť malijskej armády, do prebiehajúcich bojov by však nemala zasahovať.
Obrazom: V Mali sa stále bojuje
Malijský prezident minulý týždeň vyhlásil výnimočný stav potom, čo vládna armáda odštartovala mohutnú ofenzívu proti islamským militantnom. Krajina sa od marca minulého roka zmieta v politickej kríze, ktorú vyvolalo rozhodnutie armády zosadiť demokraticky zvoleného prezidenta Amadoua Toumaniho Tourého.
Dôvodom tohto kroku bola údajná neschopnosť dovtedajšieho vedenia čeliť povstaniu separatistov a moslimských fundamentalistov. Chunta po prevzatí moci pozastavila platnosť ústavy a rozpustila štátne inštitúcie, čím však vyvolala ešte väčší chaos, ktorý islamisti využili na ovládnutie severovýchodnej časti Mali.
Tá stále bojuje s povstalcami, pričom postupne prichádza pomoc od okolitých krajín, no Francúzsko ako bývalá koloniálna mocnosť už vyslalo do Mali 2500 vojakov.
Žiada však o podobný príspevok aj Ekonomické združenie západoafrických štátov (ECOWAS). Tie prisľúbili nasadenie celkovo 3000 vojakov, pričom Čad ako nečlenská krajina ponúkla ďalších 2000 vojakov.
Situáciou v Mali sa v sobotu budú zaoberať na mimoriadnom summite ECOWAS lídri jeho členských krajín, medzi ktorých zavíta aj malijský prezident Dioncounda Traoré a francúzsky minister zahraničných vecí Laurent Fabius.
Z krajiny môže údajne odísť až 700-tisíc utečencov.
Obrazom: Zásah francúzskych vojakov v Mali
Stav v Mali bude témou aj budúcotýždňového stretnutia aktuálneho šéfa Africkej únie beninského prezidenta Thomasa Boniho Yayia a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorej krajina ponúkla pre misiu v Mali dve lietadlá.
Ministri zahraničných vecí krajín Európskej únie ešte vo štvrtok schválili výcvikovú misiu, ktorá má trvať 15 mesiacov a bude ju tvoriť asi 500 osôb, z toho asi polovica vojenských inštruktorov. Jej cieľom je zvýšiť obranyschopnosť malijskej armády, do prebiehajúcich bojov by však nemala zasahovať.
Obrazom: V Mali sa stále bojuje
Malijský prezident minulý týždeň vyhlásil výnimočný stav potom, čo vládna armáda odštartovala mohutnú ofenzívu proti islamským militantnom. Krajina sa od marca minulého roka zmieta v politickej kríze, ktorú vyvolalo rozhodnutie armády zosadiť demokraticky zvoleného prezidenta Amadoua Toumaniho Tourého.
Dôvodom tohto kroku bola údajná neschopnosť dovtedajšieho vedenia čeliť povstaniu separatistov a moslimských fundamentalistov. Chunta po prevzatí moci pozastavila platnosť ústavy a rozpustila štátne inštitúcie, čím však vyvolala ešte väčší chaos, ktorý islamisti využili na ovládnutie severovýchodnej časti Mali.