|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
23. mája 2007
Vláda súhlasí so sídlom STV a SRo aj ich zmluvami so štátom
Vláda sa dnes stotožnila s návrhom ministra kultúry Mareka Maďariča na postavenie novej budovy Slovenskej televízie (STV) a Slovenského rozhlasu (SRo), kde by po premene štátnej tlačovej agentúry ...
Zdieľať
BRATISLAVA 23. mája (WEBNOVINY) - Vláda sa dnes stotožnila s návrhom ministra kultúry Mareka Maďariča na postavenie novej budovy Slovenskej televízie (STV) a Slovenského rozhlasu (SRo), kde by po premene štátnej tlačovej agentúry (TASR) na verejnoprávnu mohla sídliť aj TASR. Maďarič má vláde do konca augusta navrhnúť podrobnosti vrátane možného predaja terajších budov STV a SRo na zaplatenie nového sídla. Malo by vyrásť pri novom Slovenskom národnom divadle (SND), čím by podľa ministra vzniklo národné centrum kultúry a médií.
Vláda súhlasila aj s návrhom, aby štát uzatváral s STV a SRo zmluvy, pravdepodobne na 5 rokov. Mali by definovať "programové a iné úlohy na strane vysielateľov a výšku verejných financií, garantovaných štátom". Legislatívne má tento návrh minister predložiť vláde do konca júna. Maďarič je presvedčený, že najmä STV sa bez podpory štátu nepodarí navrátiť verejnej službe jej podstatu. Štát by mal dávať STV minimálne 3,4 až 3,8 miliardy korún, aby dokázala plniť úlohy a prebudiť domáci kreatívny potenciál.
Výrazné zvýšenie koncesionárskych poplatkov nie je podľa MK SR priechodné a sociálne akceptovateľné. Pri 30tich percentách neplatičov sa chce zamerať na vyššiu vymožiteľnosť poplatkov, stratu za oslobodených od platenia by mal vysielateľom kompenzovať štát. Okrem zmluvne garantovaných peňazí zo štátneho rozpočtu navrhuje Maďarič dočasné zvýšenie času na reklamu, určeného zákonom. "Smernica (EÚ) Televízia bez hraníc teoreticky pripúšťa pre verejných vysielateľov limit až 15 percent, hoci tam, kde funguje systém koncesionárskych poplatkov sa takýto podiel nevyužíva," uviedlo MK SR.
Ďalšiu možnosť financovania verejných vysielateľov vidí MK SR v plánovanom Audiovizuálnom fonde. "Dá sa očakávať, že zo zdrojov verejnej televízie bude doň prúdiť do 20 percent programového rozpočtu, ale pri predpokladanom minimálnom objeme fondu 350 miliónov korún sa na programové projekty verejného vysielateľa vráti oveľa viac." Sumu nevie odhadnúť, pretože nie je jasné, či by z fondu mohli čerpať len verejnoprávni, alebo aj iní vysielatelia. Prínos vidí MK SR aj v moderných formách spolupráce s nezávislými producentmi a v profesionálnom posudzovaní pripravovaných projektov. Skončiť by sa mal systém pokus-omyl, STV by potom mohla zarábať aj na predaji programov, ktorý je teraz nulový.
Pre budúcnosť považuje za sľubný dynamicky rastúci príjem z internetovej reklamy. "Pri súčasnom tempe penetrácie internetu v domácnostiach a pri predpokladanom rastovom indexe internetovej reklamy cca 30 percent ročne na obdobie najbližších 5 rokov by televízna verejná služba mohla v horizonte 3 – 4 rokov vygenerovať dodatočné zdroje cca 100 až 150 miliónov korún ročne," uvádza MK SR.
Ministerstvo nie je spokojné s reguláciou médií na Slovensku. "Regulácia médií (vrátane verejnoprávnych) – to nie sú zďaleka len zákony a sankcie. Je to celý komplex mechanizmov a nástrojov, je to súhra samoregulácie, koregulácie a štátnej mediálnej politiky („klasická“ regulácia). Na Slovensku sa tento široký repertoár nástrojov využíva dosť nešikovne, chabo a akosi ostýchavo. Na počudovanie to doteraz vyhovovalo aj viacerým manažmentom STV, ale aj súkromným vysielateľom a profesijným organizáciám v oblasti médií a audiovízie. Takáto pasivita je výsledkom absencie mediálnej vzdelanosti a profesionality."
V návrhu optimalizácie infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov v podmienkach digitalizácie vysielania, ktorý dnes schválila vláda, myslí ministerstvo kultúry aj na sociálny rozmer digitalizácie, keď medzi jeden z cieľov zaradilo "pomôcť v prístupe k digitalizácii sociálne najslabším vrstvám obyvateľstva". Z návrhu nie je jasné, či by mal sociálne slabým prispievať na nové televízory, schopné zachytiť digitálne vysielanie, štát.
SITA