|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Streda 18.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Sláva, Slávka
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
08. septembra 2010
Vláda schválila zákon o účasti SR v eurovale
Tagy: euroval
Ministerstvo financií návrh zákona o špecifických zárukách pripravilo na základe odsúhlasenia účasti krajiny na Európskom finančnom stabilizačnom mechanizme parlamentom. Existujúci zákon o štátnom dlhu a štátnych zárukách totiž neumožňuje Slovenskej republike poskytovať a realizovať špecifické štátne záruky spôsobom a v termínoch stanovených v rámcovej zmluve k eurovalu.
Zdieľať
Vláda v stredu schválila návrh zákona o špecifických zárukách, na základe ktorého by sa Slovensko v prípade potreby mohlo zúčastniť pomoci v rámci eurovalu. Ministerstvo financií návrh zákona pripravilo na základe odsúhlasenia účasti krajiny na Európskom finančnom stabilizačnom mechanizme parlamentom. Existujúci zákon o štátnom dlhu a štátnych zárukách totiž neumožňuje Slovenskej republike poskytovať a realizovať špecifické štátne záruky spôsobom a v termínoch stanovených v rámcovej zmluve k eurovalu. "Existujúca právna úprava zároveň vzhľadom na celkovú možnú výšku špecifických štátnych záruk v sume 4,37 mld. eur nerieši dostatočne problematiku riadenia rizika a krytia podmienených záväzkov SR," uvádza sa v materiáli.
Zmyslom zákona je podľa ministerstva vytvoriť legislatívne podmienky pre poskytnutie a realizáciu špecifických štátnych záruk v súlade s rámcovou zmluvou. Jeho cieľom je definovať jednotlivé pojmy a postupy spojené s účasťou Slovenskej republiky v Európskom finančnom stabilizačnom mechanizme a s poskytovaním, správou a realizáciou špecifických štátnych záruk, súvisiacich rizík, ako aj vymedzenie právomocí, zodpovednosti a povinností rezortu financií. Kabinet zároveň odsúhlasil aj návrh na skrátené legislatívne konanie k tomuto návrhu zákona.
Navrhovaný zákon ako taký pritom nemá dopad na štátny rozpočet, ani na rozpočet verejnej správy. Samotným poskytnutím špecifických štátnych záruk totiž z pohľadu metodiky ESA 95 nedôjde k vplyvu na schodok alebo dlh verejných financií. Stalo by sa tak, až keby musel štát záruky skutočne realizovať. "V prípade, že by dlžníci neboli schopní splácať poskytnuté úvery a následne by Európsky finančný stabilizačný mechanizmus nebol schopný splácať úroky alebo istinu vydaných nástrojov financovania, musel by štát zrealizovať záruku, teda uhradiť záväzky voči investorom namiesto voči mechanizmu. Táto skutočnosť by negatívne ovplyvnila deficit a dlh verejnej správy v čase jej realizácie," uvádza sa v materiáli.
Európsky stabilizačný finančný mechanizmus, teda tzv. euroval, má byť systémom záruk jednotlivých členských štátov únie, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu v celkovej sume 750 mld. eur. Samotné členské štáty sa majú zaručiť za 440 mld. eur, 60 mld. eur pripadá na komisiu a 250 mld. eur na menový fond. Tieto záruky majú byť pritom určené na prípadnú potrebu pomoci niektorej z členských krajín, ktorá by nebola schopná financovať svoj dlh. Podiel Slovenska na stabilizačnom mechanizme vychádza z podielu v Európskej centrálnej banke a predstavuje 4,37 mld. eur.
Kabinet v súvislosti s eurovalom odobril aj návrh na zmenu uznesenia vlády k schváleniu majetkovej účasti Slovenskej republiky v Európskom finančnom stabilizačnom nástroji. Cieľom navrhovanej zmeny je zvýšiť maximálnu čiastku, ktorá môže byť zo štátnych finančných aktív na nadobudnutie majetkovej účasti použitá, zo 175 tis. eur na 500 tis. eur. Dôvodom je júlové navýšenie základného imania Európskeho finančného stabilizačného nástroja a tiež ďalšie očakávané navýšenie.
Navrhovaný zákon ako taký pritom nemá dopad na štátny rozpočet, ani na rozpočet verejnej správy. Samotným poskytnutím špecifických štátnych záruk totiž z pohľadu metodiky ESA 95 nedôjde k vplyvu na schodok alebo dlh verejných financií. Stalo by sa tak, až keby musel štát záruky skutočne realizovať. "V prípade, že by dlžníci neboli schopní splácať poskytnuté úvery a následne by Európsky finančný stabilizačný mechanizmus nebol schopný splácať úroky alebo istinu vydaných nástrojov financovania, musel by štát zrealizovať záruku, teda uhradiť záväzky voči investorom namiesto voči mechanizmu. Táto skutočnosť by negatívne ovplyvnila deficit a dlh verejnej správy v čase jej realizácie," uvádza sa v materiáli.
Európsky stabilizačný finančný mechanizmus, teda tzv. euroval, má byť systémom záruk jednotlivých členských štátov únie, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu v celkovej sume 750 mld. eur. Samotné členské štáty sa majú zaručiť za 440 mld. eur, 60 mld. eur pripadá na komisiu a 250 mld. eur na menový fond. Tieto záruky majú byť pritom určené na prípadnú potrebu pomoci niektorej z členských krajín, ktorá by nebola schopná financovať svoj dlh. Podiel Slovenska na stabilizačnom mechanizme vychádza z podielu v Európskej centrálnej banke a predstavuje 4,37 mld. eur.
Kabinet v súvislosti s eurovalom odobril aj návrh na zmenu uznesenia vlády k schváleniu majetkovej účasti Slovenskej republiky v Európskom finančnom stabilizačnom nástroji. Cieľom navrhovanej zmeny je zvýšiť maximálnu čiastku, ktorá môže byť zo štátnych finančných aktív na nadobudnutie majetkovej účasti použitá, zo 175 tis. eur na 500 tis. eur. Dôvodom je júlové navýšenie základného imania Európskeho finančného stabilizačného nástroja a tiež ďalšie očakávané navýšenie.
(SITA)
Tagy: euroval