Vláda schválila zákon o investičnej pomoci

BRATISLAVA 15. augusta (WEBNOVINY) - Prideľovanie investičných stimulov by sa malo riadiť zákonom, ktorý ich má nasmerovať najmä do regiónov s vysokou nezamestnanosťou a má tiež preferovať investície s vyššou pridanou hodnotou. Návrh zákona o investičnej pomoci z dielne ministerstva hospodárstva, ktorý v stredu schválila vláda a ktorého účinnosť je navrhovaná od 1. januára budúceho roka, pritom predpokladá poskytovanie investičných stimulov pre projekty v oblastiach priemyselnej výroby, technologických centier, centier strategických služieb a takisto centier cestovného ruchu. Konečné slovo pri prideľovaní investičnej pomoci však zostane vládnemu kabinetu.

Podmienky a limity pre poskytovanie jednotlivých foriem investičnej pomoci sú v návrhu zákona upravené diferencovane, podľa odvetvia a regiónu, pri zachovaní princípu vyššej miery pomoci projektom s vyššou mierou sofistikovanosti a pridanej hodnoty v menej rozvinutých regiónoch. Ministerstvo hospodárstva pritom predpokladá, že štát by vo forme priamej a nepriamej pomoci v budúcom roku mohol na investičné stimuly vynaložiť spolu 2 mld. Sk. V roku 2009 by táto suma mohla poklesnúť na 1,5 mld. Sk. Priamu pomoc pritom vymedzuje ako príspevok na obstaranie dlhodobého hmotného a nehmotného majetku a príspevky na novovytvorené pracovné miesta. Nepriamou pomocou majú byť úľavy na dani z príjmu a zvýhodnené prevody nehnuteľného majetku či zámeny hnuteľného majetku.

Podľa rezortu hospodárstva však v súčasnosti nie je možné presne kvantifikovať dopady na verejné financie, keďže objem investícií, ktoré sa budú na Slovensku umiestňovať v budúcich rokoch je otázny. "Všeobecne je však možné konštatovať, že Slovenská republika, vzhľadom na svoj ekonomický rast, rast ceny práce a podobne, sa stane postupom času menej zaujímavou a atraktívnou z pohľadu 'lacnej pracovnej sily' a investičné projekty s týmto cieľom sa s najväčšou pravdepodobnosťou budú presúvať do krajín juhovýchodnej Európy," konštatuje ministerstvo hospodárstva, podľa ktorého je však možné očakávať prílev sofistikovanejších projektov s vyššou pridanou hodnotou a výskumno-vývojových centier.

Na druhej strane by však umiestňovanie investícií podľa návrhu do menej rozvinutých regiónov mohlo mať niekoľkonásobne pozitívnejší efekt na verejné financie ako sú očakávané náklady. Podľa odhadov pozitívnych vplyvov úspor na znížení počtu nezamestnaných, náraste odvodov do fondov zdravotného a sociálneho zabezpečenia a náraste daňových príjmov by totiž štát mohol získať až 7,7 mld. Sk ročne. Ďalšími nekvantifikovateľnými prínosmi by podľa rezortu hospodárstva boli zvýšený ekonomický rast, znižovanie rozdielov medzi regiónmi, podpora výskumu a vývoja či zlepšenie obchodnej bilancie.

SITA