Vláda schválila štúdiu budovania siete na prenos tajných informácií

  Ako povedal šéf NBÚ po rokovaní kabinetu, v oblasti prenosu utajovaných skutočností je sieť Govnet nedostatočná. "Na ňom môže byť položená sieť zabezpečená kryptosystémami, ktorá môže potom prenášať utajované skutočnosti," dodal. Úvodný projekt by sa mal vypracovať na základe záverov medzirezortnej pracovnej skupiny, ktorá bude definovať požiadavky na celý systém. Jeho súčasťou budú aj presnejšie vyčíslené finančné náklady, povedal Blanárik. Podľa materiálu by si vybudovanie nosného systému malo do roku 2010 vyžiadať približne 1,2 miliardy korún.



Súčasný stav v prenose utajovaných informácií je poznačený množstvom individuálnych prepojení. Správa takýchto systémov, správa utajovaných informácií a ich registratúra v takomto roztrieštenom prostredí je mimoriadne ťažká. Vybudovaním nosnej siete ako súčasti vládnej siete Govnet by sa vytvorilo spoločne zdieľané komunikačné prostredie pre všetky komunikačné systémy utajovaných informácií, konštatuje sa v štúdii. Prevádzkový dohľad nad sieťou a prevádzku siete by zabezpečoval tak ako doteraz Úrad vlády SR, dohľad a správu šifrových zariadení by zabezpečoval NBÚ.Kontrola využívania prostriedkov z eurofondov by sa mala zlepšiť. Napomôcť k tomu má novela zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite z dielne ministerstva financií, ktorej návrh s pripomienkami v stredu schválil vládny kabinet. Ministerstvo v nej navrhuje zaviesť tzv. štátny audit, ktorý by vykonával samotný rezort financií alebo kontrolné orgány iných ministerstiev po odsúhlasení ministerstvom financií pri kontrole nakladania s prostriedkami z rozpočtu Európskej únie, alebo s inou zahraničnou pomocou. Návrh novely pritom definuje štátny audit ako nezávislú, objektívnu, overovaciu, hodnotiacu a uisťovaciu činnosť týkajúcu sa prostriedkov spoločných programov SR a EÚ a pomoci zo zahraničia poskytnutej na základe medzinárodných zmlúv. Návrh novely, ktorého cieľom má byť podľa predkladateľa predovšetkým deklarovať pôsobnosť ministerstva financií ako prierezového nadrezortného orgánu zodpovedného za rozvíjanie systému verejnej vnútornej finančnej kontroly, okrem toho upravuje aj podmienky pri zámene štátneho majetku alebo prenájme dočasne prebytočného majetku štátu. Navrhovanou úpravou chce napríklad ministerstvo financií vytvoriť súťažné prostredie pri nájme dočasne prebytočného majetku štátu tým, že zakotvuje povinnosť zverejniť ponuku na nájom v dennej tlači. Dočasne prebytočný nehnuteľný majetok by sa pritom mohol okrem výnimočných prípadov prenajímať len za trhové nájomné.Vláda sa predajom štátnych pozemkov na poľnohospodárske účely na svojom stredajšom rokovaní nezaoberala. Ministerka pôdohospodárstva Zdenka Kramplová návrh novely zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom z rokovania vlády stiahla. "Materiál som stiahla z toho dôvodu, že som sa nestotožňovala s textom, ktorý tam bol," uviedla ministerka po stredajšom rokovaní vlády. Podľa nej sú tam určité otázky, ktoré treba ešte riešiť v rámci odbornej diskusie. "Mám pripomienky k viacerým paragrafom," dodala. Filozofiou tohto zákona nie je podľa jej slov predaj pôdy, ale usporiadanie záležitostí v súvislosti s nálezom Ústavného súdu o nezistených vlastníkoch pôdy. "Budem sa snažiť predložiť novelu tohto zákona čo najskôr do vlády," dodala Z. Kramplová. Novela zákona má umožniť prevod pozemkov vo vlastníctve štátu do vlastníctva doterajšieho nájomcu a ďalších záujemcov na účely poľnohospodárskej výroby. Ak doterajší nájomca neprejaví o pozemky záujem, predaj pozemkov by sa mal podľa novely zrealizovať formou verejnej obchodnej súťaže. Podmienkou na kúpu pozemkov podľa rezortu pôdohospodárstva bude, aby nájomca na týchto pozemkoch hospodáril. Navrhuje sa splatnosť ceny pozemkov najneskôr do dvadsať rokov odo dňa uzatvorenia zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Ak nadobúdateľ nebude využívať pozemky na poľnohospodársku výrobu, má byť povinný ich vrátiť Slovenskému pozemkovému fondu. Pri uzatváraní zmluvy o prevode pozemku sa podľa navrhovanej novely musia zohľadniť záväzky, ktoré doterajší nájomca prijal pri poskytovaní podpory platobnou agentúrou. "Záväzok splatenia kúpnej ceny bude zabezpečený záložnou zmluvou," uvádza ministerstvo pôdohospodárstva. Náklady spojené s prevodom nehnuteľnosti by sa mali rozdeliť medzi fond a nadobúdateľa. "Navrhuje sa, aby fond uhrádzal náhrady spojené s ocenením pozemkov, čím sa chce predísť možnosti ovplyvňovania súdneho znalca nadobúdateľom pozemku," informuje rezort pôdohospodárstva.

SITA