Vláda schválila kvôli plynovej kríze legislatívne opatrenia

BRATISLAVA 28. januára (WEBNOVINY) - Vládny kabinet na svojom stredajšom rokovaní schválil kvôli plynovej kríze prvé legislatívne opatrenia. Ako informoval po rokovaní vlády na tlačovej besede minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek, ministri schválili návrhy novely zákonov o energetike, o regulácii v sieťových odvetví a návrh novely banského zákona. "Súbor týchto noviel dáva lepšiu pozíciu štátu čeliť v prípade nejakej plynovej krízy, ktorá v budúcnosti by mohla nastať. Pointou týchto opatrení je to, že prevádzkovatelia podzemných zásobníkov plynu budú povinní uskladňovať určité minimálne zásoby plynu, ktoré sú na úrovni 30 dní pri absolútnom zastavení dodávok," povedal Jahnátek.


Minister hospodárstva bude mať vďaka týmto novelám počas krízy aj právo prerušiť dodávky plynu zo zásobníkov mimo územia Slovenska. "Prednostne bude mať minister hospodárstva právo použiť tieto kapacity plynu pre potreby slovenských spotrebiteľov," dodal Jahnátek. Vládou schválené legislatívne opatrenia tiež dávajú väčšie právomoci Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR (ÚRSO). "ÚRSO bude regulovať aj ceny za skladovanie plynu a bude mať právo kedykoľvek kontrolovať, ako sú zásobníky plynu využívané," doplnil Jahnátek. Prostredníctvom schváleného návrhu novely banského zákona bude mať štát právo určovať, kto bude potenciálnym užívateľom podzemných plynových zásobníkov. "Zároveň si v tomto zákone štát osvojuje právo, že pokiaľ by niekto chcel prenajať, či zásobníky, či plyn zo zásobníkov, môže tak urobiť len po súhlase ministerstva hospodárstva," povedal Jahnátek. Podľa neho cez tieto opatrenia bude mať Slovensko podzemné zásobníky plynu pod úplnou kontrolou. "Štát bude mať v ktoromkoľvek okamihu dostatok informácií na to, aby vedel posúdiť reálny stav zásobníkov plynu," dodal Jahnátek.

Vládny kabinet sa zaoberal aj návrhom zákona o núdzových zásobách plynu a o riešení stavu núdze v plynárenstve. Podľa tohto zákona by mala Správa štátnych hmotných rezerv SR (SŠHR) zabezpečiť do konca roku 2019 núdzové zásoby zemného plynu na 90 dní priemernej dennej spotreby. Už do konca budúceho roka by SŠHR zabezpečiť núdzové zásoby plynu na 15 dní priemernej dennej spotreby a do konca roka 2015 na 55 dní. Vláda však predložený návrh zákona stiahla z rokovania. "Ekonomický dopad vyplývajúci z takéhoto zákona bol príliš vysoký. Malo by to dopad na štátny rozpočet vo výške 3,2 až 5,8 mld. Sk, čo v súčasnosti pri prebiehajúcej finančnej kríze by nebol príliš rozumný ťah," zdôvodnil stiahnutie návrhu zákona z rokovania kabinetu Jahnátek. Podľa neho prijatie tohto zákona by malo tiež negatívny dopad na výslednú cenu plynu pre konečného spotrebiteľa (nárast ceny plynu približne o 7 %). "To sme v tejto ekonomickej situácii nemohli v žiadnom prípade pripustiť," konštatoval Jahnátek.

Vláda tiež vzala na vedomie správu ÚRSO o stave zásob zemného plynu počas plynovej krízy, v období od 1. do 20. januára tohto roka. ÚRSO v súvislosti s plynovou krízou na Slovensku definoval viacero problémov s podzemnými zásobníkmi zemného plynu (PZZP). Podľa regulačného úradu problémom bola aj skutočnosť, že SPP sa v minulom roku vzdal skladovacej kapacity a výkonov v prospech zahraničných firiem. "V čase vyhlásenia stavu núdze neboli využité ďalšie legislatívne možnosti pre zmiernenie dôsledkov zníženia dodávok pre Slovensko a zemný plyn zo zásobníkov bol dodávaný mimo územia Slovenskej republiky," priblížil ďalšie problémy regulačný úrad. Podľa ÚRSO problémom bol aj fakt, že v čase krízy neboli využívané vlastné skladovacie kapacity a výkony v Dolných Bojanovciach (Česká republika-poz.red) ale boli využívané kapacity zahraničných spoločností. "Z dôvodu dodávky plynu z PZZP do zahraničia, bolo prakticky znemožnené využitie potenciálnej možnosti ťažby zemného plynu zo zahraničného zásobníka (Baumgarten)," konštatoval ÚRSO. "Strategické zásobníky plynu na Slovensku vďaka privatizácii SPP, v súčasnosti nekontroluje štát, ale Gaz de France a E.ON Ruhrgas. ÚRSO zistil, že v čase, kedy sme zasadali na krízovom štábe počas plynovej krízy, tak sa z týchto zásobníkov odčerpával plyn do zahraničia v objeme od 15 až 20 % tých výkonov, ktoré zásobníky momentálne podávali. Som zvedavý do akej miery nám to bude vysvetľovať Slovenský plynárenský priemysel. To jednoducho nie je možné, že v našich zásobníkoch je cudzí plyn, plyn sa odčerpáva do zahraničia a my tu lietame ako bludní Holanďania. Budú veľmi zaujímavé rokovania s SPP," doplnil Fico.

Podľa regulačného úradu by mohlo mať Slovensko k dispozícii podzemné zásobníky so skladovacím objemom 3,326 mld. metrov kubických. Maximálny denný ťažobný výkon týchto skladovacích zásobníkov by pritom predstavoval viac ako 48 mil. metrov kubických plynu. Spoločnosť Nafta (akcionári SPP-56,15 %, E.ON Ruhrgas-40,45 %, ostatní akcionári-3,4 %) kontroluje PZZP Láb so skladovacou kapacitou 2,13 mld. metrov kubických. V súčasnosti firma Nafta pracuje aj na vybudovaní PZZP Gajary-Báden. Firma Pozagas (akcionári SPP-35 %, Nafta-35 %, Gaz de France-30 %) vlastní PZZP Láb 4. Kapacita tohto podzemného zásobníka plynu je v súčasnosti 620 mil. metrov kubických. Na území Českej republiky v Dolných Bojanovciach by mala podľa údajov ÚRSO kontrolovať spoločnosť SPP Bohemia (akcionári SPP-50 %, Europgas-50 %) zásobník plynu s kapacitou 576 mil. metrov kubických.

SITA