Vláda prerušila rokovanie o deregulácii nájomného

Letecký pohľad na Bratislavu- Staré Mesto, kde sa prihlásilo najviac nájomcov v reštituovaných bytoch.Foto: SITA/Tomáš BenedikovičBRATISLAVA 30. marca (WEBNOVINY) - Vláda na stredajšom zasadnutí prerušila rokovanie o deregulácii nájomného v reštituovaných domoch a podmienkach poskytovania dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov. Návrhy dvoch spolu súvisiacich zákonov, ktoré predložil minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Figeľ (KDH), by mali platiť po schválení v parlamente 1. septembra.


"Ministerstvo práce má povedať, čo sa dá urobiť pri riešení neprimeraných dopadov zvýšenia nájomného na nájomcov," zdôvodnil pre agentúru SITA prerušenie rokovania kabinetu o týchto otázkach generálny riaditeľ sekcie výstavby a bytovej politiky na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Pavol Baxa. Podľa neho je tiež potrebné zvážiť prípadné predĺženie termínu do konca roka 2017, dokedy by mali nájomcovia uvoľniť byty v reštituovaných domoch. "Termín môže byť teoreticky zmenený," dodal Baxa s tým, že vláda sa k tejto problematike opätovne vráti o týždeň.

Podľa návrhu zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov by nájomcovia bytov v reštituovaných domoch, ktorí majú v súčasnosti regulovanú výšku nájomného, mali uvoľniť prenajaté byty do konca roka 2017. Vlastníci týchto domov by tak potom mohli prenajímať byty za trhové nájomné alebo ich využívať podľa vlastných predstáv. Navrhovaný zákon počíta s tým, že nájomcovia budú mať možnosť požiadať v určenej lehote miestnu samosprávu o pridelenie náhradného nájomného bytu s regulovaným nájomným. Usporiadanie nájomných vzťahov k bytom v domoch súkromných vlastníkov s regulovanou výškou nájomného by sa mal podľa rezortu dopravy týkať okolo tisíc bytov. Najviac nájomcov týchto bytov sa prihlásilo v Bratislave, a to 706, z toho v mestskej časti Staré Mesto 527.

Prenajímatelia bytov by zároveň mali mať právo vypovedať ich nájom do konca roka 2011 bez uvedenia dôvodu s 12-mesačnou výpovednou lehotou. Ide o byty v domoch vydaných oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov, ak ich k účinnosti tohto zákona vlastnia výlučne alebo v spoluvlastníctve s obcou. Prenajímatelia by tiež mohli od účinnosti zákona jednostranne zvýšiť dohodnuté mesačné nájomné raz ročne - v tomto roku o 20 % a v rokoch 2012 až 2015 každoročne tiež o 20 %.

Na dotácie pre nájomcov, ktorí si nebudú môcť dovoliť získať náhradné bývanie, bude potrebných 72,7 mil. eur. Vyplýva to z návrhu zákona o dotáciách na obstaranie náhradných nájomných bytov. Dotáciu bude podľa návrhu zákona možné poskytnúť na obstaranie náhradných bytov, technickej vybavenosti a pozemkov. Dotácia na obstaranie náhradného bytu má byť vo výške 100 % oprávnených nákladov, ak na štvorcový meter podlahovej plochy neprevýšia 1 tis. eur. Ak pôjde o stavebné úpravy iných budov na bývanie alebo nebytových budov či nebytového priestoru, ktorými sa získa náhradný byt, dotácia má byť hradená v plnej výške oprávnených nákladov neprevyšujúcich 800 eur na štvorcový meter.

Dotácia na obstaranie jednotlivých druhov technickej vybavenosti bude možná v plnej výške oprávnených nákladov najviac na jeden náhradný byt - na vodovodnú prípojku 900 eur, na kanalizačnú prípojku a čistiareň odpadových vôd 1 700 eur, na miestnu komunikáciu 1 600 eur, na prípojku elektrickej energie 700 eur a na prípojku plynu 900 eur. Na obstaranie pozemku pod budovu na bývanie s náhradnými bytmi by mala byť dotácia na jednu budovu najviac 108 tis. eur na bývanie s maximálne desiatimi náhradnými bytmi, 180 tis. eur pre 11 až 25 bytov, 288 tis. eur pre 26 až 50 bytov a 360 tis. eur na bývanie s viac ako 50 náhradnými bytmi.

Celková plocha obstaraného pozemku môže presiahnuť plochu zastavanú budovou na bývanie najviac o 20 %.
Sumy dotácie a výšky limitov oprávnených nákladov na obstaranie náhradného bytu a technickej vybavenosti sa majú upraviť vždy k začiatku roka, prvýkrát k 1. januáru 2013. Podlahová plocha náhradného bytu má byť najviac 90 štvorcových metrov pre byt so štyrmi obytnými miestnosťami, 75 štvorcových metrov pre byt s tromi miestnosťami, 60 štvorcových metrov pre byt s dvoma miestnosťami a 45 štvorcových metrov pre byt s jednou miestnosťou. Do podlahovej plochy bytu sa okrem obytných miestností bude započítavať aj plocha balkónu, loggie alebo terasy a príslušenstva bytu, ich plocha nesmie presiahnuť 10 % z celkovej plochy bytu.