Vláda prerokuje preukazovanie majetku

BRATISLAVA 16. decembra (WEBNOVINY) – V dvoch alternatívach predkladá rezort spravodlivosti na rokovanie vlády nové znenie návrhu legislatívneho zámeru zákona o opatreniach proti nezákonne získanému majetku. Pôvodne sa mal zákon o preukazovaní pôvodu majetku vzťahovať na všetkých ľudí, ktorí nedokážu vysvetliť pôvod svojho majetku, ak jeho hodnota presahuje 1 000-násobok minimálnej mzdy a existuje podozrenie, že majetok pochádza z nelegálnych príjmov. Zákon predložila skupina poslancov za Smer-SD, parlament ho v júni 2005 schválil, Ústavný súd v SR však v septembri 2008 rozhodol, že nie je v súlade s Ústavou, lebo by neprimerane zasiahol do vlastníckych práv a mohol by porušiť princípy právneho štátu. Účinnosť zákona bola do verdiktu ÚS SR pozastavená.


Rezort spravodlivosti ešte pod vedením Štefana Harabina predložil v máji vláde návrh legislatívneho zámeru zákona o opatreniach proti nezákonne získanému majetku. Premiér Robert Fico ho vtedy označil za neefektívny. „To, čo navrhol minister, je málo. To by jednoducho neriešilo problém, ktorý máme s preukazovaním majetkov,“ uviedol vtedy Fico.

Podľa prvej predloženej alternatívy nového návrhu by zákon opäť postihoval len majetok nezákonne získaný z organizovanej trestnej činnosti. Druhá alternatíva hovorí o postihovaní nezákonne získaného majetku verejne činných osôb. Pri zdôvodnení prvej alternatívy navrhovatelia argumentujú, že chcú vytvoriť účinný nástroj boja proti latentnej kriminalite, ktorá sa ťažko odhaľuje a prináša obrovské zisky pre organizovaný zločin a iné subjekty kriminálneho prostredia. Pri tvorbe návrhu vychádzali z porovnávania právnych úprav najmä Spojeného kráľovstva, Írska, Talianska, Belgicka, Nemecka a Holandska.

Druhá alternatíva počíta okrem postihovania majetku z organizovanej trestnej činnosti aj s ďalšími legislatívnymi zmenami, ktoré vytvoria mechanizmus v boji proti korupcii verejne činných osôb. Navrhovaný zákon sa má vzťahovať na verejných činiteľov, ktorí už dnes majú povinnosť podávať majetkové priznania za seba a blízkych a ich majetok je zjavne neprimeraný k deklarovaným príjmom, pričom jeho pôvod nedokážu ani dodatočne štátnym orgánom preukázať. V takom prípade bude prokurátor oprávnený súdu navrhnúť majetok zaistiť a následne aj postihnúť. Autori konštatujú, že „napriek existujúcej trestnoprávnej úprave postihu korupcie nie je možné účinne zasiahnuť voči praktikám verejne činných osôb, ktorých majetkové pomery sú zjavne neprimerané k ich majetkovo deklarovaným príjmom, čo vytvára výrazný predpoklad, že takýto majetok má svoj pôvod v neoprávnenom prospechu získanom klientelizmom, zneužívaním verejnej funkcie a korupčným správaním“. Potom dochádza k deformovaniu verejných rozhodovacích procesov, pričom títo ľudia, ktorých autori nazývajú aj „biele goliere,“ získavajú značný nezákonný majetkový prospech.

V praxi boli doposiaľ postihované výhradne verejne činné osoby na regionálnej úrovni. Pokiaľ ide o celoštátnu úroveň, podľa navrhovateľov nemožno očakávať úspešné použitie operatívno-technických prostriedkov a inštitútu agenta provokatéra, pretože získanie neoprávnenej výhody a neoprávneného prospechu značnej hodnoty je silnou motiváciou pre obe strany korupčného vzťahu. Preto je nereálne uplatniť súčasne platné inštitúty trestného práva, neosvedčili sa ani ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení.

SITA