Vláda prediskutuje projekt nového plynovodu Eastring

Bratislava 4. marca (TASR) - Plánovaný plynovod Eastring by mohli spustiť do komerčnej prevádzky koncom roka 2018. Vyplýva to z informatívneho materiálu ministerstva hospodárstva, ktorý by mala na svojej dnešnej schôdzi prerokovať vláda.


Technická kapacita plynovodu smerujúceho z juhovýchodnej Európy na Slovensko by predstavovala v počiatočnej fáze projektu 20 miliárd kubických metrov (m3), v konečnej fáze potom dvojnásobok. Jeho dĺžka v závislosti od konečného rozhodnutia o trasovaní dosiahne 744 až 1015 km. Odhadované investičné náklady pre prvú fázu projektu by sa mali pohybovať na úrovni 1,14 až 1,52 miliardy eur.

"V zmysle poskytnutých údajov a informácií k projektu Eastring v porovnaní s inými projektmi je možné konštatovať, že v súčasnosti predstavuje investične a časovo najefektívnejší projekt plynovodu v danom regióne," vysvetľuje rezort hospodárstva.

Od jesene minulého roka čakala na zaradenie do programu rokovania kabinetu veľká novela Trestného zákona a Trestného poriadku. Jej cieľom bolo skorigovať pravidlá trestného konania pred súdmi 10 rokov po ich rekodifikácii v roku 2005. Balík zmien vyvolal celospoločenskú diskusiu. Na stôl ministrov sa však dnes dostane iba jeho okrajová časť - konkrétne návrhy, ktorými sa Slovensko snaží odstrániť transpozičný deficit voči Európskej únii.

SR uplynula lehota na prebratie viacerých smerníc, a preto Európska komisia začala voči nej konanie. S oneskorením sa prebrala smernica, ktorá garantuje obvineným informácie v trestnom konaní, smernicu o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní, o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva a o zavedení sankcií za znečisťovanie mora z lodí. Novelou Trestného zákona sa Slovensko snaží splniť aj medzinárodné záväzky vyplývajúce z dohovoru OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách.

Kabinet sa tiež dnes chystá neudeliť súhlas na pôsobenie ďalších dvoch nových súkromných vysokých škôl. Hoci vzniku Technologického inštitút A. Ruprechta v Šamoríne dala zelenú Akreditačná komisia, ministerstvo školstva má iný názor. Odôvodňuje to dostatočnou kapacitou predmetných odborov na existujúcich vysokých školách.

Iný prípad je Vysoká škola ekonómie a podnikania v Banskej Bystrici. Jej vznik neodobrila ani Akreditačná komisia ani ministerstvo. Podľa komisie totiž neutvára dostatočné predpoklady na udržanie spôsobilosti a na udeľovanie príslušného vysokoškolského titulu.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR