Vláda podľa Fica v prípade potreby zasiahne do rozpočtu

BRATISLAVA 17. októbra (WEBNOVINY) - Vláda podľa premiéra Roberta Fica zatiaľ nemá dôvody meniť makroekonomický rámec, na ktorom je postavený rozpočet na budúci rok, v prípade potreby však bude pripravená prijať razantné opatrenia. Uviedol to vo štvrtok na tlačovej konferencii po rokovaní Európskej rady v Bruseli. "Zatiaľ ideme s rozpočtom, ako je nastavený. Nemáme dôvody ho v tejto situácii meniť. V priebehu roka 2009 sme však pripravení byť maximálne pružní. Ak naozaj nastane obrovský útok na hospodársky rast tým, že sa finančná svetová kríza dostala až do Európy, budeme musieť hľadať rozhodnutia vo vnútri štátneho rozpočtu," povedal s tým, že žiadne z prípadných opatrení sa však nedotkne prostriedkov vyčlenených na sociálny program. "Pôjdeme na úkor iných vecí. Poznáte môj názor na armádu, poznáte môj názor na verejné obstarávanie. No keď to už nepôjde inak a budú nám chýbať peniaze, potom sa už vôbec nebude hľadieť na záujmy jednotlivých ministerstiev, stanoví sa centrálne verejné obstarávanie a pôjdeme do toho úplne centralizovane," dodal Fico. Kabinet má pritom podľa ministra financií Jána Počiatka neskutočne veľa možností, ako rozpočet zmeniť, ak to bude treba. Nespochybňuje pritom, že "niektorí analytickí alchymisti vyčítali zo svojich krištáľových gulí nové fakty," rozpočet sa však podľa ministrom takýmto spôsobom skladať nedá a má presne svoju metodiku. Tú vo štvrtok obhajoval aj Zdenko Krajčír, riaditeľ Inštitútu finančnej politiky (IFP), ktorý je analytickou inštitúciou ministerstva financií. Posledné aktualizácie makroekonomických a daňových prognóz sa totiž uskutočnili len v polovici septembra a vtedy boli realistické aj podľa zástupcov bánk. Rozpočet totiž musí vláda do Národnej rady SR predložiť najneskôr do 15. októbra a tak by upravovať makrobázu zákona roka v tak krátkom čase bolo podľa neho nereálne. Podľa ekonóma Svetovej banky Antona Marcinčina by však ministerstvo malo vzhľadom na výnimočnú situáciu prognózy aktualizovať. "Nie sme v normálnej situácii. Sme v situácii veľkej svetovej krízy a preto by bolo dobré, keby ministerstvo financií veľmi rýchlo a flexibilne urobilo možno aj nový návrh príjmov s konzervatívnejším odhadom rastu hrubého domáceho produktu. Bolo by to férové voči občanom a bol by to dobrý prístup, lebo nie sme v normálnej situácii," povedal vo štvrtok v relácii STV Správy a komentáre. Návrh rozpočtu, ktorý schválila vláda, počíta v budúcom roku s rastom hrubého domáceho produktu o 6,5 %. Skutočnosť, že pri septembrovom prognózovaní ekonomického rastu na budúci rok boli aj očakávania bánk podobné, ako je aktuálne uvedené v rozpočte, nepopierajú ani analytici, z ktorých sa niektorí na samotných rokovaniach výborov zúčastňovali. V súčasnosti však už svoje očakávania revidujú. "V čase prognózovania makroúdajov a daňových príjmov, teda približne v polovici septembra, sme tento 6,5-percentný rast považovali za reálny. Odvtedy sa však situácia zmenila, finančná kríza a nedôvera na finančných trhoch sa ukázala byť väčšia, ako sme očakávali a rovnako prognózy pre rast eurozóny sa znížili," uviedla analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. Podobný názor vyslovili aj ďalší analytici oslovení agentúrou SITA. "Ostatne, prvé náznaky spomalenia sa v dátach možno začali už prejavovať v priemyselnej produkcii či spomalení dynamiky exportov a importov v auguste, pričom rovnako zaznievajú obavy zo strán výrobcov do budúcnosti," konštatoval analytik VÚB Martin Lenko. Aktuálne prognózy bankových domov sa tak už pohybujú v priemere zhruba o jeden percentuálny bod pod rozpočtovým predpokladaným rastom o 6,5 %. V optimistickejších prípadoch na hranici 6 %, v tých pesimistickejších, ktoré už prezentovala VÚB banka, dokonca až na úrovni 3 %. "Vzhľadom na to, že Slovensko je veľmi otvorená ekonomika a jej obchodní partneri sú z väčšej miery krajiny Európskej únie, ktoré sa už nachádzajú v technickej recesii, vyznieva pôvodný odhad rastu reálneho hrubého domáceho produktu na úrovni 6,5 % menej pravdepodobne," dodal Lenko. SITA