|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
15. júla 2009
Vláda odobrila koncepciu využívania softvéru vo verejnej správe
Strategickou víziou Slovenska je dosiahnutie stavu, v ktorom by bol informačný systém verejnej správy flexibilný, otvorený a nezávislý, vyplýva to z dokumentu Koncepcia využívania softvérových ...
Zdieľať
BRATISLAVA 15. júla (WEBNOVINY) - Strategickou víziou Slovenska je dosiahnutie stavu, v ktorom by bol informačný systém verejnej správy flexibilný, otvorený a nezávislý, vyplýva to z dokumentu Koncepcia využívania softvérových produktov vo verejnej správe, ktorý v stredu na svojom rokovaní schválila vláda. Koncepcia má podporiť víziu o nediskriminačnom prístupe k jednotlivým výrobcom alebo poskytovateľom softvéru a aktívnu podporu inovácií. Cieľom schváleného materiálu je dosiahnutie jednotného chápania nového prístupu k využívaniu softvérových produktov vo verejnej správe a následná identifikácia možností na úsporu nákladov a následných krokov, potrebných na realizáciu princípov efektívneho využitia softvérových produktov.
Materiál z dielne rezortu financií bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, v ktorom boli zásadné pripomienky všetkých subjektov prerokované, pričom materiál bol predložený na rokovanie vlády bez rozporov povinne pripomienkujúcich subjektov. Avšak hromadná pripomienka verejnosti nebola podľa Ministerstva financií SR (MF) akceptovaná v plnom rozsahu. Podľa spoluorganizátora hromadnej pripomienky Štefana Szilvu odmietlo MF akokoľvek v koncepcii propagovať používanie bezplatného Open Source softvéru vo verejnej správe. MF to podľa Szilvu odôvodnilo tým, že materiál nie je o preferovaní Open Source softvéru, ale všeobecne o prístupe k efektívnemu využívaniu softvérových produktov.
Práve voľne prístupným softvérom by sa podľa Szilvu dali ušetriť pri nákupe licencií milióny eur. Podľa neho to potvrdila už štúdia možnosti využívania Open Source softvéru vo verejnej správe z roku 2004, ktorá uvádzala možnosť ušetriť až 18 mld. Sk (597,5 mil. €) v horizonte šiestich až ôsmich rokov. Navyše drahý uzatvorený softvér nie je vo verejnej správe využívaný dostatočne efektívne. Tvorcovia hromadnej pripomienky poukazujú najmä na pokračovanie využívania zmluvy s firmou Microsoft z konca minulého roka, pričom sa podľa Szilvu nespravila analýza využívania softvéru od firmy Microsoft a porovnanie nákladov s konkurenčným riešením.
SITA
Materiál z dielne rezortu financií bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, v ktorom boli zásadné pripomienky všetkých subjektov prerokované, pričom materiál bol predložený na rokovanie vlády bez rozporov povinne pripomienkujúcich subjektov. Avšak hromadná pripomienka verejnosti nebola podľa Ministerstva financií SR (MF) akceptovaná v plnom rozsahu. Podľa spoluorganizátora hromadnej pripomienky Štefana Szilvu odmietlo MF akokoľvek v koncepcii propagovať používanie bezplatného Open Source softvéru vo verejnej správe. MF to podľa Szilvu odôvodnilo tým, že materiál nie je o preferovaní Open Source softvéru, ale všeobecne o prístupe k efektívnemu využívaniu softvérových produktov.
Práve voľne prístupným softvérom by sa podľa Szilvu dali ušetriť pri nákupe licencií milióny eur. Podľa neho to potvrdila už štúdia možnosti využívania Open Source softvéru vo verejnej správe z roku 2004, ktorá uvádzala možnosť ušetriť až 18 mld. Sk (597,5 mil. €) v horizonte šiestich až ôsmich rokov. Navyše drahý uzatvorený softvér nie je vo verejnej správe využívaný dostatočne efektívne. Tvorcovia hromadnej pripomienky poukazujú najmä na pokračovanie využívania zmluvy s firmou Microsoft z konca minulého roka, pričom sa podľa Szilvu nespravila analýza využívania softvéru od firmy Microsoft a porovnanie nákladov s konkurenčným riešením.
SITA