|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Sobota 21.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Bohdan
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
26. júna 2024
Vláda odmietla kandidátov na sudcov ESĽP, opätovne odobrila Schwarcza na Všeobecný súd EÚ
Tagy: Európsky dohovor o ľudských právach Ficova vláda 2023 - 2027 (koalícia Smer-SD Hlas-SD SNS) Rokovanie vlády Sudca
Kandidátom na sudcu Všeobecného súdu Európskej únie je opätovne Juraj Schwarcz, ktorý ako sudca na danom súde ...
Zdieľať
26.6.2024 (SITA.sk) - Kandidátom na sudcu Všeobecného súdu Európskej únie je opätovne Juraj Schwarcz, ktorý ako sudca na danom súde pôsobí od roku 2009. Rozhodla o tom na stredajšom zasadnutí vláda.
Schwarcza ako kandidáta zvolila Súdna rada SR na zasadnutí 18. júna, pričom ho na pozíciu navrhla predsedníčka rady Marcela Kosová a členovia Dana Jelinková Dudzíková a Ľuboš Kunay.
Schwarcz svoju profesijnú kariéru začal ako podnikový právnik v rokoch 1975 až 1990 a v roku 1991 začal pracovať v súdnictve ako tajomník poverený obchodným registrom pri Mestskom súde v Košiciach. Nasledujúci rok bol vymenovaný za sudcu tohto súdu.
V rokoch 1992 až 2009 bol sudcom Krajského súdu v Košiciach a v rokoch 1994 až 2009 pôsobil na tomto súde ako predseda senátu. V rokoch 2005 až 2009 bol vymenovaný za predsedu obchodno-právneho kolégia. V roku 2004 bol na jeden rok pridelený na Najvyšší súd SR v rámci obchodného senátu.
V rokoch 1997 až 2009 bol externým členom Katedry obchodného a hospodárskeho práva na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a v rokoch 2005 až 2009 členom pedagogického zboru Justičnej akadémie SR. Za sudcu Všeobecného súdu EÚ bol Schwarcz vymenovaný 7. októbra 2009.
... sa skladá z dvoch sudcov za každý členský štát. Sudcovia sú vymenovaní po vzájomnej dohode vlád členských štátov po porade s poradným výborom Rady Európskej únie, ktorého úlohou je poskytovať stanovisko k vhodnosti kandidátov vykonávať funkciu sudcu.
Ich mandát je šesť rokov s možnosťou opätovného vymenovania. Súd rozhoduje napríklad o žalobách podaných fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré smerujú k zrušeniu aktov inštitúcií, orgánov a agentúr Európskej únie alebo o žalobách podaných členskými štátmi proti Európskej komisii.
Vláda, naopak, v stredu za kandidátov na post sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva odmietla, doterajšieho ad hoc sudcu daného súdu Ondreja Laciaka, žilinskú sudkyňu Marcelu Dolníkovú Žabkovú aj právnika a bývalého politika Radoslava Procházku.
Všetci traja boli zvolení na zasadnutí Súdnej rady SR 18. júna. V dôsledku stredajšieho rozhodnutia kabinetu však bude musieť voľbu zopakovať. Jedného sudcu spomedzi kandidátov nakoniec zvolí Parlamentné zhromaždenie Rady Európy.
Procházka v minulosti mimo iného pôsobil ako zástupca SR pred súdmi Európskej únie či ako spolupredseda Pracovnej skupiny pre spravodlivosť a vnútro v rámci Národného konventu SR o Európskej únii. Procházku za kandidáta navrhlo Združenie sudcov Slovenska a Slovenská advokátska komora.
Laciaka nominovala Notárska komora SR, Združenie sudcov Slovenska a Slovenská advokátska komora. Od roku 2016 pôsobí na ESĽP ako ad hoc sudca. Zároveň je, okrem iného, aj predsedom Výboru pre trestné právo v Rade Európskych advokátskych komôr.
Dolníková Žabková aktuálne pôsobí ako sudkyňa Okresného súdu Žilina a absolvovala študijný pobyt priamo na danom súde so sídlom v Štrasburgu. Na post sudkyne ESĽP ju navrhol člen súdnej rady Peter Šamko.
... je inštitúciou Rady Európy, pričom je zložený z toľkých sudcov, koľko je členských štátov Rady Európy. Na súd sa môže obrátiť každý jednotlivec, mimovládna organizácia, alebo skupina osôb, ktorá sa domnieva, že niektorý z členských štátov RE porušil jeho práva zaručené Európskym dohovorom o ľudských právach (EDĽP) alebo dodatkovými protokolmi k EDĽP.
Zdroj: SITA.sk - Vláda odmietla kandidátov na sudcov ESĽP, opätovne odobrila Schwarcza na Všeobecný súd EÚ © SITA Všetky práva vyhradené.
Schwarcza ako kandidáta zvolila Súdna rada SR na zasadnutí 18. júna, pričom ho na pozíciu navrhla predsedníčka rady Marcela Kosová a členovia Dana Jelinková Dudzíková a Ľuboš Kunay.
Kto je Juraj Schwarcz?
Schwarcz svoju profesijnú kariéru začal ako podnikový právnik v rokoch 1975 až 1990 a v roku 1991 začal pracovať v súdnictve ako tajomník poverený obchodným registrom pri Mestskom súde v Košiciach. Nasledujúci rok bol vymenovaný za sudcu tohto súdu.
V rokoch 1992 až 2009 bol sudcom Krajského súdu v Košiciach a v rokoch 1994 až 2009 pôsobil na tomto súde ako predseda senátu. V rokoch 2005 až 2009 bol vymenovaný za predsedu obchodno-právneho kolégia. V roku 2004 bol na jeden rok pridelený na Najvyšší súd SR v rámci obchodného senátu.
V rokoch 1997 až 2009 bol externým členom Katedry obchodného a hospodárskeho práva na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a v rokoch 2005 až 2009 členom pedagogického zboru Justičnej akadémie SR. Za sudcu Všeobecného súdu EÚ bol Schwarcz vymenovaný 7. októbra 2009.
Všeobecný súd EÚ
... sa skladá z dvoch sudcov za každý členský štát. Sudcovia sú vymenovaní po vzájomnej dohode vlád členských štátov po porade s poradným výborom Rady Európskej únie, ktorého úlohou je poskytovať stanovisko k vhodnosti kandidátov vykonávať funkciu sudcu.
Ich mandát je šesť rokov s možnosťou opätovného vymenovania. Súd rozhoduje napríklad o žalobách podaných fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré smerujú k zrušeniu aktov inštitúcií, orgánov a agentúr Európskej únie alebo o žalobách podaných členskými štátmi proti Európskej komisii.
Procházka a ďalší boli odmietnutí
Vláda, naopak, v stredu za kandidátov na post sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva odmietla, doterajšieho ad hoc sudcu daného súdu Ondreja Laciaka, žilinskú sudkyňu Marcelu Dolníkovú Žabkovú aj právnika a bývalého politika Radoslava Procházku.
Všetci traja boli zvolení na zasadnutí Súdnej rady SR 18. júna. V dôsledku stredajšieho rozhodnutia kabinetu však bude musieť voľbu zopakovať. Jedného sudcu spomedzi kandidátov nakoniec zvolí Parlamentné zhromaždenie Rady Európy.
Procházka v minulosti mimo iného pôsobil ako zástupca SR pred súdmi Európskej únie či ako spolupredseda Pracovnej skupiny pre spravodlivosť a vnútro v rámci Národného konventu SR o Európskej únii. Procházku za kandidáta navrhlo Združenie sudcov Slovenska a Slovenská advokátska komora.
Laciaka nominovala Notárska komora SR, Združenie sudcov Slovenska a Slovenská advokátska komora. Od roku 2016 pôsobí na ESĽP ako ad hoc sudca. Zároveň je, okrem iného, aj predsedom Výboru pre trestné právo v Rade Európskych advokátskych komôr.
Dolníková Žabková aktuálne pôsobí ako sudkyňa Okresného súdu Žilina a absolvovala študijný pobyt priamo na danom súde so sídlom v Štrasburgu. Na post sudkyne ESĽP ju navrhol člen súdnej rady Peter Šamko.
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP)
... je inštitúciou Rady Európy, pričom je zložený z toľkých sudcov, koľko je členských štátov Rady Európy. Na súd sa môže obrátiť každý jednotlivec, mimovládna organizácia, alebo skupina osôb, ktorá sa domnieva, že niektorý z členských štátov RE porušil jeho práva zaručené Európskym dohovorom o ľudských právach (EDĽP) alebo dodatkovými protokolmi k EDĽP.
Zdroj: SITA.sk - Vláda odmietla kandidátov na sudcov ESĽP, opätovne odobrila Schwarcza na Všeobecný súd EÚ © SITA Všetky práva vyhradené.
Tagy: Európsky dohovor o ľudských právach Ficova vláda 2023 - 2027 (koalícia Smer-SD Hlas-SD SNS) Rokovanie vlády Sudca
nasledujúci článok >>
Gašpar vníma nomináciu na podpredsedu parlamentu ako poctu. Voľba je už otázkou celej koalície, povedal (video)
Gašpar vníma nomináciu na podpredsedu parlamentu ako poctu. Voľba je už otázkou celej koalície, povedal (video)
<< predchádzajúci článok
Právnik: Pellegrini chce o podpise zákona o STVR rozhodnúť budúci týždeň, zákon však nemôže nadobudnúť účinnosť pred jeho vyhlásením v Zbierke zákonov
Právnik: Pellegrini chce o podpise zákona o STVR rozhodnúť budúci týždeň, zákon však nemôže nadobudnúť účinnosť pred jeho vyhlásením v Zbierke zákonov