|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 18.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Eugen
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
10. apríla 2021
Vláda musí získať dôveru parlamentu, v opačnom prípade je prezidentka povinná ju odvolať
Vláda je povinná do 30 dní po svojom vymenovaní predstúpiť pred Národnú radu SR (NR SR), predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery. Ak by NR SR zamietla návrh na vyslovenie dôvery, hlava ...
Zdieľať
10.4.2021 - Vláda je povinná do 30 dní po svojom vymenovaní predstúpiť pred Národnú radu SR (NR SR), predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery. Ak by NR SR zamietla návrh na vyslovenie dôvery, hlava štátu je povinná vládu odvolať, pričom ju poverí vykonávaním obmedzenej pôsobnosti.
Pre agentúru SITA to uviedol Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Doplnil, že takáto vláda by napríklad nemohla rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky štátu, ani o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky.
„Vláda by nemala ani právo podať Ústavnému súdu SR návrh na preskúmanie súladu dojednanej medzinárodnej zmluvy podliehajúcej súhlasu NR SR s Ústavou SR a ústavnými zákonmi a nemohla by ani rozhodnúť o udelení amnestie vo veciach priestupkov," vysvetlil ústavný právnik.
Ako doplnil, pri dvoch okruhoch právomocí by si takáto vláda musela vyžiadať predchádzajúci súhlas hlavy štátu: pri vymenúvaní a odvolávaní viacerých štátnych funkcionárov a pri ďalších otázkach stanovených zákonom, kam patrí napríklad schvaľovanie zahraničných ciest členov vlády či štátnych tajomníkov. „Jednoznačne by došlo k zásadnému posilneniu postavenia hlavy štátu," zdôraznil.
Aj v takejto situácii by sa hlava štátu podľa Bujňáka pri ďalšom postupe musela držať povinnosti zabezpečovať svojím rozhodovaním riadny chod ústavných orgánov. „Vo všeobecnosti platí, že vláda ako kolektívny ústavný orgán vie svoje právomoci vykonávať plnohodnotne vtedy, keď majú jej návrhy zákonov podporu v parlamente, lebo tým vie realizovať svoj program. Ak by sa preto stalo, že hlave štátu by bolo doručených aspoň 76 podpisov poslancov deklarujúcich podporu konkrétnym osobám a ich členstvu vo vláde, mal by to byť základ pre vymenovanie novej vlády," uviedol.
Podotkol, že ústava zároveň nehovorí, že by po zamietnutí návrhu na vyslovenie dôvery museli automaticky nasledovať predčasné voľby a zamietnutie návrhu na vyslovenie dôvery ich preto samo o sebe nevyvolá.
Prezidentka Zuzana Čaputová 1. apríla v Prezidentskom paláci vymenovala novú vládu na čele s premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO), ktorý do jej rúk zložil ústavný sľub.
Zdroj: Webnoviny.sk - Vláda musí získať dôveru parlamentu, v opačnom prípade je prezidentka povinná ju odvolať © SITA Všetky práva vyhradené.
Pre agentúru SITA to uviedol Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Doplnil, že takáto vláda by napríklad nemohla rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky štátu, ani o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky.
Zásadné posilnenie postavenia hlavy štátu
„Vláda by nemala ani právo podať Ústavnému súdu SR návrh na preskúmanie súladu dojednanej medzinárodnej zmluvy podliehajúcej súhlasu NR SR s Ústavou SR a ústavnými zákonmi a nemohla by ani rozhodnúť o udelení amnestie vo veciach priestupkov," vysvetlil ústavný právnik.
Ako doplnil, pri dvoch okruhoch právomocí by si takáto vláda musela vyžiadať predchádzajúci súhlas hlavy štátu: pri vymenúvaní a odvolávaní viacerých štátnych funkcionárov a pri ďalších otázkach stanovených zákonom, kam patrí napríklad schvaľovanie zahraničných ciest členov vlády či štátnych tajomníkov. „Jednoznačne by došlo k zásadnému posilneniu postavenia hlavy štátu," zdôraznil.
Zamietnutie návrhu nevyvolá predčasné voľby
Aj v takejto situácii by sa hlava štátu podľa Bujňáka pri ďalšom postupe musela držať povinnosti zabezpečovať svojím rozhodovaním riadny chod ústavných orgánov. „Vo všeobecnosti platí, že vláda ako kolektívny ústavný orgán vie svoje právomoci vykonávať plnohodnotne vtedy, keď majú jej návrhy zákonov podporu v parlamente, lebo tým vie realizovať svoj program. Ak by sa preto stalo, že hlave štátu by bolo doručených aspoň 76 podpisov poslancov deklarujúcich podporu konkrétnym osobám a ich členstvu vo vláde, mal by to byť základ pre vymenovanie novej vlády," uviedol.
Podotkol, že ústava zároveň nehovorí, že by po zamietnutí návrhu na vyslovenie dôvery museli automaticky nasledovať predčasné voľby a zamietnutie návrhu na vyslovenie dôvery ich preto samo o sebe nevyvolá.
Prezidentka Zuzana Čaputová 1. apríla v Prezidentskom paláci vymenovala novú vládu na čele s premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO), ktorý do jej rúk zložil ústavný sľub.
Zdroj: Webnoviny.sk - Vláda musí získať dôveru parlamentu, v opačnom prípade je prezidentka povinná ju odvolať © SITA Všetky práva vyhradené.
nasledujúci článok >>
Predsedníctvo SAV podporuje biomedicínske centrum, jeho výsledky nemôžu ovplyvňovať politici
Predsedníctvo SAV podporuje biomedicínske centrum, jeho výsledky nemôžu ovplyvňovať politici
<< predchádzajúci článok
Premiér Heger je vďačný za kvalitných vedcov na Slovensku a ľutuje, že z pandémie je politika
Premiér Heger je vďačný za kvalitných vedcov na Slovensku a ľutuje, že z pandémie je politika