VLÁDA: Ministri súhlasili s predajom 100 % akcií teplární

Predsedníčka vlády SR Iveta Radičová a minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Ján Figeľ počas 38. schôdze vlády SR. Bratislava, 23. marec 2011.Foto: SITA/Jozef Jakubčo


BRATISLAVA 23. marca (WEBNOVINY) - Ministri súhlasili s odpredajom 100-percentného podielu šiestich najväčších teplárenských spoločností. "Vláda sa stotožnila s návrhom fondu, takže predáme 100 percent," uviedla predsedníčka Fondu národného majetku SR (FNM) Anna Bubeníková. Práve fond a ministerstvá hospodárstva a financií navrhovali vláde predaj 100-percentného podielu teplární v Bratislave, Trnave, Žiline. Martine, vo Zvolene a v Košiciach.

Privatizácia šiestich najväčších teplárenských spoločností by sa mala podľa analýzy, ktorú v stredu vláda vzala na vedomie, začať v druhej polovici tohto roka výberom poradcu. "Úloha je začať čo najskôr,“ dodala Bubeníková. Po výbere poradcu a vykonaní hĺbkového auditu v teplárňach očakávajú autori analýzy predkladanie konečných ponúk zo strany investorov približne v marci budúceho roka.

Šéfka fondu nechcela konkretizovať, koľko prostriedkov by štát mohol za predaj teplárenských spoločností získať. "Výnos vygeneruje medzinárodná transparentná súťaž," konštatovala Bubeníková. V súčasnosti sa odhaduje trhová cena teplárenských spoločností na 160 až 200 mil. eur.

"Analýza ekonomickej výhodnosti potvrdila, že najvýhodnejším spôsobom realizácie hodnoty majetkových podielov je predaj celého majetkového podielu v jednotlivých teplárenských spoločnostiach,“ uvádza sa v analýze. Okrem maximálneho výnosu by mal stopercentný predaj teplární zabezpečiť aj udržanie čo najvyššieho podielu centrálneho zásobovania tepla ako energeticky a ekologicky najefektívnejší spôsob zásobovania teplom. Zvolený spôsob privatizácie by mal zabezpečiť aj reštrukturalizáciu teplární, zlepšenie hospodárenia, zavedenie moderných spôsobov riadenia a služieb. Cieľom by malo byť aj naplnenie záväzkov voči Európskej únii, v ktorých sa Slovensko zaviazalo do roku 2020 zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov. V súčasnosti vláda odhaduje trhovú cenu teplárenských spoločností na úrovni 160 až 200 mil. eur.

V analýze sa ministerstvá zaoberali aj inými možnosťami predaja teplární, ako je predaj 100-percentného podielu. Štát mohol podľa analýzy predať len 67 % alebo 51 % akcií teplární. Zvyšok akcií by sa potom bezodplatne previedol na samosprávy. V týchto dvoch alternatívach však ministerstvá aj fond videli pre štát viac nevýhod ako výhod. "Po dôkladnom zvážení možných alternatív naloženia s majetkovou účasťou na podnikaní teplárenských spoločností jednoznačne odporúčame ako najvýhodnejšiu alternatívu predaj 100-percentného podielu vo všetkých šiestich spoločnostiach formou verejnej súťaže s medzinárodnou účasťou,“ konštatuje sa v analýze.

Privatizácia teplární podľa predstaviteľov súčasnej vlády nebude mať negatívny vplyv na cenu dodávaného tepla. Cena tepla totiž je a aj naďalej bude regulovaná na základe pravidiel stanovených nezávislým orgánom, Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Spotrebitelia združení v asociácii ako aj opozičná strana Smer-SD naopak upozorňujú na zvýšenie cien tepla po predaji teplární o minimálne 20 %. Smer už podal na mimoriadnu schôdzu parlamentu návrh na zabránenie privatizácie teplárenských spoločností.

Predaj šiestich najväčších teplárenských spoločností sa nestihol realizovať počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu pre predčasné parlamentné voľby v roku 2006. Nasledujúca vláda Roberta Fica predaj energetických spoločností zastavila. Teplárenské spoločnosti sa vtedy mali predávať viacerými spôsobmi. Dzurindova vláda nakoniec schválila predaj 51 % akcií priamo strategickému investorovi. Podľa fondu o teplárne pred piatimi rokmi prejavilo záujem 64 subjektov vrátane konzorcií a kvalifikovalo sa 30 uchádzačov.


Vláda odobrila kroky na spomalenie rastu nákladov na lieky

Podľa predbežných odhadov mohli náklady na lieky na Slovensku v roku 2010 medziročne klesnúť, tento stav však Ministerstvo zdravotníctva SR dlhodobo nepovažuje za udržateľný. Ilustračné foto: SITA/AP Ako sa ďalej uvádza v "Návrhu systémových krokov na spomalenie rastu nákladov na lieky", ktorý v stredu vzala na vedomie vláda, primárnym cieľom rezortu je, aby percentuálny rast nákladov na lieky neprevyšoval rast celkových zdrojov v zdravotníctve. Dopomôcť by k tomu podľa materiálu mali viaceré opatrenia, medzi inými referencovanie cien liekov, preskripčné a indikačné obmedzenia, farmakoekonomické hodnotenie liekov, či nové podmienky pre generické lieky.

Niektoré z nich sa už pritom stali súčasťou novely zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti. Obsahuje napríklad referencovanie cien liekov na úroveň druhej najnižšej ceny v Európskej únii, kategorizovanie špeciálneho zdravotníckeho materiálu, zavedenie dočasnej a podmienenej kategorizácie, alebo zmeny pre vstup generických liekov na trh. Rieši však aj elektronizáciu kategorizácie a stransparentnenie celého procesu. K novele prednedávnom skončilo medzirezortné pripomienkové konanie. Dotknuté subjekty jej spoločne adresovali viac ako 180 zásadných a vyše 200 obyčajných pripomienok.


Kabinet zrušil post splnomocnenca pre dopravnú infraštruktúru

Vláda na stredajšom zasadnutí odvolala svojho splnomocnenca pre dopravnú infraštruktúru Petra Ondrouška a zároveň zrušila tento post i štatút splnomocnenca. Kabinet tak rozhodol na návrh ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jána Figeľa. Bývalá vláda Roberta Fica vymenovala svojho splnomocnenca pre dopravnú infraštruktúru 18. februára 2009 v súvislosti so zámermi na predlženie širokorozchodnej trate z Košíc cez Bratislavu do Viedne.

Vláda zároveň zrušila úlohu pre ministra dopravy spred dvoch rokov, podľa ktorej mal predložiť na rokovanie vlády návrh ďalšieho postupu pri realizácii projektu širokorozchodnej trate na základe záverov štúdie realizovateľnosti. Táto úloha už nie je aktuálna, keďže na zasadnutí vlády 16. marca ministerstvo dopravy predložilo informatívny materiál o aktuálnom stave posudzovania zámeru výstavby širokorozchodnej trate. Vláda pred týždňom zobrala správu na vedomie.

Ondroušek mal zabezpečovať systémové opatrenia pri splnení uznesení vlády týkajúcich sa prípravy a realizácie projektu širokorozchodnej železnice. Jeho úlohou bola aj koordinácia a riadenie manažérskej skupiny, zastupovanie záujmov SR v spoločnom podniku štyroch železničných spoločností Ruska, Ukrajiny, SR a Rakúska, ako aj koordinovanie procesu spolufinancovania ich spoločnej akciovej spoločnosti.


Vláda odobrila analýzu predaja podielu v Slovak Telekome

Menšinový podiel štátu v telekomunikačnej spoločnosti Slovak Telekom (ST) pravdepodobne získa jej materská spoločnosť Deutsche Telekom AG. Vyplýva to z analýzy ekonomickej výhodnosti držania akcií ministerstva financií a Fondu národného majetku SR (FNM), ktorú na svojom stredajšom rokovaní schválila vláda. Ako sa uvádza v materiáli, predaj 49 % akcií štátu v ST jej majoritnému akcionárovi Deutsche Telekom je najpravdepodobnejšia a najefektívnejšia možnosť. "Pre Deutsche Telekom je v súčasnosti dôležité vlastniť firmy schopné generovať cash," píše sa v analýze. Rezort financií spolu s FNM však upozorňujú na fakt, že nemecký koncern nie je nútený pristúpiť na ponuku štátu. Odhadovaná trhová hodnota štátneho podielu v spoločnosti ST by sa podľa analýzy mohla v súčasnosti pohybovať na úrovni konsolidovaných tržieb firmy. Tie vlani predstavovali 934,3 mil. eur.

Druhou možnosťou na predaj štátneho podielu v Slovak Telekome je verejná ponuka akcií na burze, tzv. IPO. Tá podľa predloženého materiálu ponúka najlepšie zhodnotenie akcií štátu a zároveň môže oživiť slovenský kapitálový trh. Akcionárska zmluva totiž priamo predpokladá kótovanie akcií na Burze cenných papierov v Bratislave a na jednej, alebo viacerých medzinárodných burzách, ktoré určí predstavenstvo. "Okrem možnosti zapojiť do takejto formy predaja široké vrstvy obyvateľstva vytvára aj predpoklady na naštartovanie fungovania kapitálového trhu, ktorého absenciou slovenská ekonomika trpí už dlhú dobu," uvádza sa v materiáli.

Okrem bratislavskej burzy sa predaj môže uskutočniť aj na jednej alebo viacerých veľkých medzinárodných burzách. Podľa štátu je však bezpodmienečne nutná podpora nemeckého majoritného akcionára. Medzi zahraničné burzy, kde by štát mohol umiestniť svoj podiel v Slovak Telekome, pripadajú podľa zverejneného materiálu varšavská prípadne pražská burza. "Najvýhodnejšie podmienky pre predávajúceho, t.j. dopyt a cenu, je možné dosiahnuť na trhu, kde je aktívna čo možno najväčšia množina investorov, ktorý sa budú zaujímať o akcie slovenskej telekomunikačnej spoločnosti a zabezpečia tak potrebnú likviditu," píše sa v analýze.

Spoločnosť Slovak Telekom dosiahla v minulom roku celkové konsolidované výnosy vo výške 934,3 mil. eur, keď medziročne poklesli o 4 %. Zisk spoločnosti pred úrokmi, zdanením a odpismi (EBITDA) predstavoval 393,1 mil. eur, keď v porovnaní s rokom 2009 poklesol o 9 %. Čistý zisk medziročne oslabil o 17 % na 120,9 mil. eur a voľný prevádzkový cash flow klesol o 7,5 % na úroveň 251,7 mil. eur.

Slovak Telekom, a.s., je súčasťou nadnárodnej skupiny firiem Deutsche Telekom Group. Skupinu ST tvoria materská spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a jej dcérske spoločnosti PosAm, s.r.o., Telekom Sec, s.r.o., Zoznam, s.r.o. a Zoznam Mobile, s.r.o. Majoritným akcionárom ST je spoločnosť Deutsche Telekom AG s podielom 51 % akcií. Ministerstvo hospodárstva SR vlastní 34 % akcií a Fond národného majetku SR 15 % akcií.